Lavina

19. února 2017 v 13:20
Ráno začne sněžit. Sněží víc a víc. Odpoledne už hustě sněží a nasněžilo tak metr sněhu. Zhruba ve čtyři odpoledne se utrhne lavina. Divocí pokémoni se však stihli schovat, všichni až na jednoho Skidda, kterého lavina smetla, když přebíhal za stádem. Proměnil se ve Frost Skiddo.

Ve městě lavina poničila část útulku. Většina pokémonů je naštěstí v pořádku, ale Emolga a Absol jsou někde pod lavinou a zubat má poničený výběh.

Nikdo nebude hledat Frost Skidda nebo pokémony z útulku před čtvrtou hodinou odpoledne 19. 2. 2017!
pokud chceš Frost Skidda, musíš ho porazit a chytit a být první. (Informace o něm v Knize Fakémonů)
Frost Skiddo
levl 8
kluk
útoky:
Sníh
ledový paprsek
nárazový útok

Pokud chceš najít emolgu nebo Absola z útulku, napiš, jak ho hledáš.

Pokud chceš Frost Skidda: Napiš jak s ním zápasíš a aspoň dvě věty jak ho hledáš.

Absola našla Rory
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rory Rory | 19. února 2017 v 14:53 | Reagovat

Sedela som na gauči, popíjala som zázvorový čaj a rozmýšľala o dni na farme. Po ceste domov sme sa zastavili v stredisku aby skontrolovali Eevee, pretože som si chcela byť istá, že je v poriadku. Predsa len, chrípkové obdobie ešte úplne neskončilo a nechcela som, aby Eevee ochorela. Našťastie ale bola v poriadku. Otočila som na ňu pohľad a jemne sa usmiala. Spala na gauči, skrútená do klbka. Občas jej roztomilo myklo uchom. Zapla som si telku a preklikával programy, keď moju pozornosť zaujali správy. ,,... lavína zasypala útulok. Všetci pokémoni, až na Emolgu a Absola, boli nájdení a podľa našich informácii sú v poriadku. Po Emolge a Absolovi sa stále pátra..." Prudko som vyletela do sedu a a prevrhla tak pohár s čajom. Hlasný zvuk a moje vyjaknutie prebudilo Eevee. ,,Čo sa stalo?" spýtala sa rozospato. Ja som začala lietať po izbe. ,,Absol... on, zasypala ho lavína... a-a-a..." koktala som, lebo som sa naozaj o Absola bála. Eevee zoskočila z gauča, náhle prebratá, a sadla si predo mňa. ,,Kľud, dobre? Je to Absol, tí sú celkom odolní!" odfrkla, no aj ja som v jej hlase započula starosti. O Absolovi som jej rozprávala a Eevee vyzerala, že ho celkom obdivuje. ,,Ale zasypala ho lavína? Čo ak ho nenájdu včas? Čo ak zamrzne? Čo ak-" ,,Ššš..." uťala ma Eevee. ,,Tak ho pôjdeme pomôcť hľadať, áno?" Zarazila som, lebo to ma nenapadlo. Okamžite som vystrelila ku dverám, ale Eevee mi skočila do cesty. ,,Najskôr sa obleč!" prikázala mi nekompromisne. Poslušne som vybehla do izby a začala na seba hádzať oblečenie. Nezabudla som ani na Eeveenu čiapku, ktorú som jej vnútila. A potom som vybehla von. Bolo o dosť chladnejšie ako bolo doobedu. Tiež bolo zamračené a vyzeralo to, že ide každú chvíľu snežiť. Pritiahla som si šál bližšie ku krku a rozbehla sa k útulku. Keď som tam dobehla, prudko som zastavila, predklonila a lapala som po dychu. Potom som sa vystrela a začala sa obzeral. ,,Absol? Absol!" začala som vykrikovať aj keď mi bolo jasné, že neodpovie. Zbadala som jednu z opatrovateliek v útulku, ako ukľudňuje Zubata. Pribehla som k nej. ,,Už ho našli?" vyhŕkla som a opatrovateľka na mňa najskôr zmätene pozrela. ,,Absola," objasnila jej to Eevee a jej to došlo. ,,Nie, ešte nie. Ale neboj sa," usmiala sa na mňa, ,,určite bude v poriadku. Absolovia vedia vycítiť prírodné katastrofy, takže si asi našiel nejaký dobrý úkryt a za pár hodín sa ukáže!" Vtedy mi jeho až smutné správanie začalo dávať zmysel. ,,Povedal mi, nech odídem a nech za ním dnes už nejdem!" zakňučala som a potreba nájsť ho ešte vzrástla. Ošetrovateľka vyzerala mierne prekvapene, no rýchlo sa spamätala. ,,Skús ho hľadať na konci záhrady. Odtiaľ pribehol Breloom len chvíľu predtým. Je možné, že ho Absol varoval a sám nestihol lavíne utiecť," povedala nakoniec mäkko a mne pohľadokamžite padol ku koncu záhrady. ,,Ďakujem," vyhŕkla som a chcela som odbehnú. ,,Počkaj," zastavila ma ošetrovateľka a vnútila mi lopatu. ,,Pre istotu." Usmial som sa na ňu a rozbehla sa k snehu. Prešmykla som sa okolo hradby vytvroenej z novinárov a zvedavcov a vyliezla na sneh. ,,Fajn, Rory, ukľudni sa. Je to Absol, bude v pohode. zase na teba bude vrčať a ignorovať ťa, bude to vpohode..." snažila som sa ukľudniť. ,,Bude v poriadku!" prehlásila Eevee vedľa mňa s istotou a pomaly, opatrne, začala cupkať k miestu, kam nás nasmerovala ošetrovateľka.  Vykročila som za ňou. Eevee opatrne napredovala, občas hrabla do snehu, ako keby sa chcela uistiť, či tam nieje. Vyliezli sme na snežný kopec, ktorý sa mierne otriasal. Nevedela som prečo, ale rozhdne som z toho nema dobrý pocit. ,,Dúfam, že sa to znovu nezosype..." zašomrala som a urobila krok dopredu. Nešťastne som sa ale šmykla a z kopca som sa zošmykla po zadku. Zostala som ležať a snažila somsa nejačať, lebo som mala sneh snáď všade a bolo to strašne studené, čo iné čakať od snehu. Eevee ma chvíľu pozorovala a potom sa s nadšeným písknutím šmykla za mnou. Narazila do mňa, no hneď sa postavila a oklepala sa. ,,Vstávame, musíme ísť nájsť toho tvojho Absola..." povedala trošku žiarlivo a ja som vzdychla. ,,Nie je to môj Absol. Teda, ja by som chcela, ale on si myslí, že som otravná," našpúlila som pery a vstala. Začala som sa oklepávať a vytriasať si sneh z oblečenia. ,,Čo je to?" spýtala sa ma Eevee. ,,Čo je čo?"  odpovedala som jej protiotázkou a pokračovala vo vytriasaní snehu, bez jediného pohľadu smerom k nej. Eevee mi zaťala pazúriky do členku, ktorý som mala vďaka pádu odhalený, a to ma donútilo venovať jej pozornosť. ,,Ďobre, dobre, čo je čo?" Eevee mlčky ukázala na konáre, ktoré vytŕčali spod snehu. Mykla som plecom. ,,Asi ich strhla so sebou lavína..." otočila som sa im chrbtoma  pokračovala ku koncu záhrady. ,,A prečo sa konáre hýbu?" pokračoval av otázkach Eevee a ja som sa zarazila. ,,Konáre sa nehýbu, Eevee..." otočila som sa a videla som, ako sa spolu s miernym otrasom snehového kopca pohli konáre len pár metrov odo mňa. A potom zase. ,,Nemohol by to byť on? Lebo keby mňa zasypal sneh, rozhodne by som nečakala, kým ma niekto nájde..." povedala Eevee sarkasicky a ja som sa vrhla ku konárom. ,,Absol? Absol, si tam?" Eevee si odfrkla. ,,Ak je tam, tak ti rozhodne neodpovie..." Pozrela som na ňu. ,,Eevee, použi tieňovú guľu niekam sem!" ukázala som na miesto v okolí konárov. Eevee prevrátila oči. ,,Áno. A ak tam je, tak ho zasypem ešte viac, ako už je," zašomrala a ja som si začala hrýzť peru. Potom ma niečo napadlo. ,,Viem, že to nieje najlepšie načasovanie, ale čo keby sme sa skúsili naučiť novú útok?" Eevee na mňa pozrela ako na idiota. ,,Teraz?" zavrčala. ,,Najskôr si ma vypočuj!" bránila som sa. ,,Myslela som na hrabavý útok. Veď vieš, proste vykopeš jamu a -" ,,Chápem," prerušila ma Eevee. ,,Môžem to skúsiť, ale na naučenie útoku je treba čas. Za nič neručím!" Prikývla som a vytiahla pokédex. ,,Nemusíš hľadať obrázky, viem, ako to vyzerá!" zavrčala na mňa a pokúsila sa do snehu vyhrabať dieru. Sneh bol mäkký, čiže to išlo ceľkom ľahko a Eevee o chvíľku vyhĺbila dieru dostatočne veľkú na to, aby sa do nej mohla skryť. ,,Super, Eevee!" pochválila som ju, keď vyskočila von. Ignnorovala ma a hneď začala dieru zväčšovať. Chvíľu som ju len pozorovala, no potom som sa spamätala a rýchlo si k nej kľakla, aby som jej pomohla. Po chvíli mi pohľad padol na lopatu, ktorá mi po páde spadla. Bez slova som ju zdvihla a začala jamu zväčšovať. Otrasy pomaly prestávali, boli slabšie a ozývali sa čoraz menej. ,,Myslíš, že ta naozaj je?" spýtala som sa, keď sme už mali jamu dostatočne veľkú na to, aby sme sa do nej zmestili obidve. Eevee mi venovala malý úsmev. ,,Verím tomu," snažila sa ma upokojiť a ja som jej za to bola vďačná. Chvíľu sme ďalej kopali bez slova. ,,Je mi zima," zamumlala po chvíli Eevee a ja som na ňu vyľakane pozrela. Stiaha som si šál a obmotala ho okolo nej, až teraz mi došlo, že má len čiapku. To jej sice dosť znížilo pohyblivosť, ale aspoň bola v teple. Dupla som do snehu. ,,Koľko toho ešte je? Prisahala by som, že už by sme niekedy teraz mali naraziť na zem..." oprela som sa o stenu a tá sa na moje prevapenie preborila. Zostala som ležať na chrbte a sledovala som jaskynku, do ktorej sme sa prekopali. Eevee mi skočila na brucho a potom prešla dovnútra. ,,Sme pod stromom. Wow. Počula osm už, že buky majú silné dreo, ale ani ma nenapadlo, že by vydržal lavínu..." zašomrala som a postavila som sa, s pohľadom upetým na strom, ktorý svojímu konármi vytváral malú jaskynku. ,,Rory?" ozvala sa Eevee a ja som sa k nej otočila. upierala pohľad na Absola, ktorý ležal opretý o kmeň a unavene oddychoval. ,,Absol!" vypískla som nadšene a hneď sa k nemu vrhla. Rýchlo som ho objala a potom som sa znovu odtiahla. ,,Si vporiadku? Nestalo sa ti nič? Bolí ťa niečo? Prečo si tu zostal, keď si to vedel?" vychŕlila som naňho a ignorovala srdce, ktoré mi išlo vyskočiť z hrude.

2 Rory Rory | 19. února 2017 v 14:54 | Reagovat

Aha, pardón, nedošlo mi, že sú len tri

3 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 14:56 | Reagovat

Je tam ne před čtvrtou. Pošli to prosím ve čtyři znovu, ať mají všichni stejnou šanci

4 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 14:57 | Reagovat

[3]: klidně tento článek.

5 Rory Rory | 19. února 2017 v 15:13 | Reagovat

Jasné, pošlem to zase... naozaj sorry za to, že som to poslala

6 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 15:34 | Reagovat

[5]: nic se neděje, jen, aby to bylo spravedlivý.

7 Rory Rory | 19. února 2017 v 16:00 | Reagovat

Sedela som na gauči, popíjala som zázvorový čaj a rozmýšľala o dni na farme. Po ceste domov sme sa zastavili v stredisku aby skontrolovali Eevee, pretože som si chcela byť istá, že je v poriadku. Predsa len, chrípkové obdobie ešte úplne neskončilo a nechcela som, aby Eevee ochorela. Našťastie ale bola v poriadku. Otočila som na ňu pohľad a jemne sa usmiala. Spala na gauči, skrútená do klbka. Občas jej roztomilo myklo uchom. Zapla som si telku a preklikával programy, keď moju pozornosť zaujali správy. ,,... lavína zasypala útulok. Všetci pokémoni, až na Emolgu a Absola, boli nájdení a podľa našich informácii sú v poriadku. Po Emolge a Absolovi sa stále pátra..." Prudko som vyletela do sedu a a prevrhla tak pohár s čajom. Hlasný zvuk a moje vyjaknutie prebudilo Eevee. ,,Čo sa stalo?" spýtala sa rozospato. Ja som začala lietať po izbe. ,,Absol... on, zasypala ho lavína... a-a-a..." koktala som, lebo som sa naozaj o Absola bála. Eevee zoskočila z gauča, náhle prebratá, a sadla si predo mňa. ,,Kľud, dobre? Je to Absol, tí sú celkom odolní!" odfrkla, no aj ja som v jej hlase započula starosti. O Absolovi som jej rozprávala a Eevee vyzerala, že ho celkom obdivuje. ,,Ale zasypala ho lavína? Čo ak ho nenájdu včas? Čo ak zamrzne? Čo ak-" ,,Ššš..." uťala ma Eevee. ,,Tak ho pôjdeme pomôcť hľadať, áno?" Zarazila som, lebo to ma nenapadlo. Okamžite som vystrelila ku dverám, ale Eevee mi skočila do cesty. ,,Najskôr sa obleč!" prikázala mi nekompromisne. Poslušne som vybehla do izby a začala na seba hádzať oblečenie. Nezabudla som ani na Eeveenu čiapku, ktorú som jej vnútila. A potom som vybehla von. Bolo o dosť chladnejšie ako bolo doobedu. Tiež bolo zamračené a vyzeralo to, že ide každú chvíľu snežiť. Pritiahla som si šál bližšie ku krku a rozbehla sa k útulku. Keď som tam dobehla, prudko som zastavila, predklonila a lapala som po dychu. Potom som sa vystrela a začala sa obzeral. ,,Absol? Absol!" začala som vykrikovať aj keď mi bolo jasné, že neodpovie. Zbadala som jednu z opatrovateliek v útulku, ako ukľudňuje Zubata. Pribehla som k nej. ,,Už ho našli?" vyhŕkla som a opatrovateľka na mňa najskôr zmätene pozrela. ,,Absola," objasnila jej to Eevee a jej to došlo. ,,Nie, ešte nie. Ale neboj sa," usmiala sa na mňa, ,,určite bude v poriadku. Absolovia vedia vycítiť prírodné katastrofy, takže si asi našiel nejaký dobrý úkryt a za pár hodín sa ukáže!" Vtedy mi jeho až smutné správanie začalo dávať zmysel. ,,Povedal mi, nech odídem a nech za ním dnes už nejdem!" zakňučala som a potreba nájsť ho ešte vzrástla. Ošetrovateľka vyzerala mierne prekvapene, no rýchlo sa spamätala. ,,Skús ho hľadať na konci záhrady. Odtiaľ pribehol Breloom len chvíľu predtým. Je možné, že ho Absol varoval a sám nestihol lavíne utiecť," povedala nakoniec mäkko a mne pohľadokamžite padol ku koncu záhrady. ,,Ďakujem," vyhŕkla som a chcela som odbehnú. ,,Počkaj," zastavila ma ošetrovateľka a vnútila mi lopatu. ,,Pre istotu." Usmial som sa na ňu a rozbehla sa k snehu. Prešmykla som sa okolo hradby vytvroenej z novinárov a zvedavcov a vyliezla na sneh. ,,Fajn, Rory, ukľudni sa. Je to Absol, bude v pohode. zase na teba bude vrčať a ignorovať ťa, bude to vpohode..." snažila som sa ukľudniť. ,,Bude v poriadku!" prehlásila Eevee vedľa mňa s istotou a pomaly, opatrne, začala cupkať k miestu, kam nás nasmerovala ošetrovateľka.  Vykročila som za ňou. Eevee opatrne napredovala, občas hrabla do snehu, ako keby sa chcela uistiť, či tam nieje. Vyliezli sme na snežný kopec, ktorý sa mierne otriasal. Nevedela som prečo, ale rozhdne som z toho nema dobrý pocit. ,,Dúfam, že sa to znovu nezosype..." zašomrala som a urobila krok dopredu. Nešťastne som sa ale šmykla a z kopca som sa zošmykla po zadku. Zostala som ležať a snažila somsa nejačať, lebo som mala sneh snáď všade a bolo to strašne studené, čo iné čakať od snehu. Eevee ma chvíľu pozorovala a potom sa s nadšeným písknutím šmykla za mnou. Narazila do mňa, no hneď sa postavila a oklepala sa. ,,Vstávame, musíme ísť nájsť toho tvojho Absola..." povedala trošku žiarlivo a ja som vzdychla. ,,Nie je to môj Absol. Teda, ja by som chcela, ale on si myslí, že som otravná," našpúlila som pery a vstala. Začala som sa oklepávať a vytriasať si sneh z oblečenia. ,,Čo je to?" spýtala sa ma Eevee. ,,Čo je čo?"  odpovedala som jej protiotázkou a pokračovala vo vytriasaní snehu, bez jediného pohľadu smerom k nej. Eevee mi zaťala pazúriky do členku, ktorý som mala vďaka pádu odhalený, a to ma donútilo venovať jej pozornosť. ,,Ďobre, dobre, čo je čo?" Eevee mlčky ukázala na konáre, ktoré vytŕčali spod snehu. Mykla som plecom. ,,Asi ich strhla so sebou lavína..." otočila som sa im chrbtoma  pokračovala ku koncu záhrady. ,,A prečo sa konáre hýbu?" pokračoval av otázkach Eevee a ja som sa zarazila. ,,Konáre sa nehýbu, Eevee..." otočila som sa a videla som, ako sa spolu s miernym otrasom snehového kopca pohli konáre len pár metrov odo mňa. A potom zase. ,,Nemohol by to byť on? Lebo keby mňa zasypal sneh, rozhodne by som nečakala, kým ma niekto nájde..." povedala Eevee sarkasicky a ja som sa vrhla ku konárom. ,,Absol? Absol, si tam?" Eevee si odfrkla. ,,Ak je tam, tak ti rozhodne neodpovie..." Pozrela som na ňu. ,,Eevee, použi tieňovú guľu niekam sem!" ukázala som na miesto v okolí konárov. Eevee prevrátila oči. ,,Áno. A ak tam je, tak ho zasypem ešte viac, ako už je," zašomrala a ja som si začala hrýzť peru. Potom ma niečo napadlo. ,,Viem, že to nieje najlepšie načasovanie, ale čo keby sme sa skúsili naučiť novú útok?" Eevee na mňa pozrela ako na idiota. ,,Teraz?" zavrčala. ,,Najskôr si ma vypočuj!" bránila som sa. ,,Myslela som na hrabavý útok. Veď vieš, proste vykopeš jamu a -" ,,Chápem," prerušila ma Eevee. ,,Môžem to skúsiť, ale na naučenie útoku je treba čas. Za nič neručím!" Prikývla som a vytiahla pokédex. ,,Nemusíš hľadať obrázky, viem, ako to vyzerá!" zavrčala na mňa a pokúsila sa do snehu vyhrabať dieru. Sneh bol mäkký, čiže to išlo ceľkom ľahko a Eevee o chvíľku vyhĺbila dieru dostatočne veľkú na to, aby sa do nej mohla skryť. ,,Super, Eevee!" pochválila som ju, keď vyskočila von. Ignnorovala ma a hneď začala dieru zväčšovať. Chvíľu som ju len pozorovala, no potom som sa spamätala a rýchlo si k nej kľakla, aby som jej pomohla. Po chvíli mi pohľad padol na lopatu, ktorá mi po páde spadla. Bez slova som ju zdvihla a začala jamu zväčšovať. Otrasy pomaly prestávali, boli slabšie a ozývali sa čoraz menej. ,,Myslíš, že ta naozaj je?" spýtala som sa, keď sme už mali jamu dostatočne veľkú na to, aby sme sa do nej zmestili obidve. Eevee mi venovala malý úsmev. ,,Verím tomu," snažila sa ma upokojiť a ja som jej za to bola vďačná. Chvíľu sme ďalej kopali bez slova. ,,Je mi zima," zamumlala po chvíli Eevee a ja som na ňu vyľakane pozrela. Stiaha som si šál a obmotala ho okolo nej, až teraz mi došlo, že má len čiapku. To jej sice dosť znížilo pohyblivosť, ale aspoň bola v teple. Dupla som do snehu. ,,Koľko toho ešte je? Prisahala by som, že už by sme niekedy teraz mali naraziť na zem..." oprela som sa o stenu a tá sa na moje prevapenie preborila. Zostala som ležať na chrbte a sledovala som jaskynku, do ktorej sme sa prekopali. Eevee mi skočila na brucho a potom prešla dovnútra. ,,Sme pod stromom. Wow. Počula somm už, že buky majú silné dreo, ale ani ma nenapadlo, že by vydržal lavínu..." zašomrala som a postavila som sa, s pohľadom upetým na strom, ktorý svojímu konármi vytváral malú jaskynku. ,,Rory?" ozvala sa Eevee a ja som sa k nej otočila. upierala pohľad na Absola, ktorý ležal opretý o kmeň a unavene oddychoval. ,,Absol!" vypískla som nadšene a hneď sa k nemu vrhla. Rýchlo som ho objala a potom som sa znovu odtiahla. ,,Si v poriadku? Nestalo sa ti nič? Bolí ťa niečo? Prečo si tu zostal, keď si to vedel?" vychŕlila som naňho a ignorovala srdce, ktoré mi išlo vyskočiť z hrude.

8 Iris Iris | 19. února 2017 v 16:07 | Reagovat

"Jsem v pořádku." řekne Absol, ale kýchne a třese se zimou. "Zůstal jsem tu, protože jsem neměl na výběr. Na zahradu společně můžeme pouze pod dozorem, aby jsme si prý něco neudělali, kdyby jsme se pohádali, na zahradě byl breloom, já ne a můj venkovní i vnitřní výběh lavina celý zasypala. Nemohl jsem odejít, mohl se pouze někam schovat. A ty? Už víš proč jsem chtěl aby jsi ihned odešla?"

9 Rory Rory | 19. února 2017 v 16:26 | Reagovat

Vydýchla som si. ,,To je dobre..." zhlboka som sa nadýchla a potom znovu vydýchla. Kľud. Absol kýchol a ja som sa zamračila. ,,Bála som sa o teba..." zamrmlala som a rozmýšľala, ako nás čo najrýchlejšie dostať do tepla. Mne osobne moc zima nebola, predsa len, pri kopaní som sa poriadne spotila, tak som svoju bundu prehodila cez Absola. Potom som sa naňho usmiala. ,,Za to ďakujem. Ak by si ma neposlal preč, asi by nás to zasypalo obidvoch. Vlastne troch," usmiala som sa na Eevee, ktorá si nás nezaujato prezerala. ,,Nemohli by sme ísť do tepla? Mrznem," zašomrala a ja som si zahryzla do pery. ,,No, dosť pochybujem, že sa dostaneme tým tunelom hore. Ani ja vy som  sa hore nevytiahla... ale teba by som vyložiť mohla..." napadlo ma a postavila som sa. ,,Hneď som späť," povedala som Absolovi a hneď brala Eevee na ruky a niesla ju k otvoru. ,,Zavoláš niekoho, Eevee?" spýtala som sa jej a ona prikývla. ,,Vidíš? Je v poriadku," povedala ešte pred tým ako som ju vyložila von a ona odbehla po pomoc. Vrátila som sa k Absolovi a sadla som si k nemu. ,,Tá guľovačka asi padá. Po tomto už nechcem sneh ani vidieť. Ale stále sa budeme môcť guľovať blatom, ak budeš chcieť," zaškľabila som sa.

10 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 17:06 | Reagovat

"Sníh mi nevadí, kdyby nás takhle zasypalo to bláto, bylo by to horší." řekl pobaveně Absol. "Dokáži předvídat, kdy přijde přírodní katastrofa, ano jsou pro mě nebezpečné, ale protože o nich vím, tak méně. Varoval jsem pokémony co tu jsou. I tebe jsem varoval. Ale zaměstnance útulku ne. Nikdy mi nevěřili. Když se na mě začal vytahovat pokémon nějakého trenéra, ignoroval jsem ho a on na mě zaútočil. Já mu to vrátil a jeho trenér si stěžoval, že jsem mu napadl pokémona. Já říkal, že to není pravda, ale zaměstnanci útulku mi nevěřili, nevěřili by mi ani tohle."

11 Rory Rory | 19. února 2017 v 17:24 | Reagovat

Vyprskla som. ,,Blato? No, to by bolo vtipné..." snažila som sa obrázok vyhnať z hlavy, ale neúspešne. Škľabila som sa a nevedela som prestať. Úsmev mi schladil až Absol keď začal hovoriť o tom, prečo nevaroval zamestnancov. Zamračila som sa a rozmýšľala nad tým, ako naňho mohli byť takí zlí. Potom som sa zaškľabila. ,,Dúfam, že si to tomu pokémonovi aspoň poriadne vytmavil, nech to stálo za to..." predstava Absola, ako poráža vpodstate hociakého pokémona mi neprišla až tak nereálna. ,,Odkiaľ to prišlo? Doobedu ešte bolo krásne a teraz sú tu dva metre snehu..." nespokojne som si založila ruky na prsiach a rozhodla sa, že fakt začnem sledovať počasie. Každé ráno.

12 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 17:40 | Reagovat

Když vyprskneš smíchy, Absol se na tebe podívá. "Kdyby nás zaplavilo bláto a bylo by ho tolik, že by ho tu byly dva metry na výšku, nic moc by to nebylo." Potom tě dál poslouchal "Jo, proto si ten trenér stěžoval, protože z toho byl zápas. Oni mi nevěřili a říkali, že jsem to udělal ze vzteku, jak jim namluvil ten trenér. A říkal že lžu." Na to, že budeš sledovat počasí ti řekl: "Včera jsem o tom ani já nevěděl. Nic tomu nenasvědčovalo. Až dopoledne jsem to zjistil. Najednou z ničeho nic to přišlo. Zaměstnanci útulku navíc počasí sledují, aby věděli, jestli mají jít s námi ven, nebo ne. Samozřejmě to nevěděli."

13 Rory Rory | 19. února 2017 v 17:58 | Reagovat

Predstavila som si to z Absolovej perspektívy a uznala som, že má pravdu. To by zábavné nebolo. Keď povedal, že áno, začala som sa škľabiť ešte viac. ,,Ak si nevedia ustrážiť trénerov, aby im nenapadali pokémonov, tak by to mali vzdať a ísť predávať noviny..." zamumlala som. Hm, takže počasie mi nepomôže? ,,Tak si domov donesiem meteorlogickú stanicu. Alebo si domov zoberiem teba!" zahlásila som a až potom mi došlo, čo som to vlastne povedala. Vyvalila som oči. ,,Prepáč, nemyslela som to tak... teda, samozrejme, že by som si ťa zobrala... ale neber to ako nejaký nátlak... nemyslela som to zle a... radšej som už ticho!" capla som si rukou po ústach a len som naňho ospravedlňujúco pozerala. Nejako ma stále nenapadol spôsob ako sa ho spýtať, či nechce ísť so mnou.  A tiež som si nemyslela, že sme už tak pokročili, že by aj išiel.

14 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 18:29 | Reagovat

Absol se pousmál. "Já to pochopil. Nemyslela jsi to zle. Naštěstí tady moc přírodních katastrof není, ale když je hodně sněhu, tak se s ním něco stát musí a někdy jsou z toho laviny." řekne a v očích se mu zablýskne. Právě něco vymyslel. "A jak se odtud dostanem, když je kolem sníh?" zeptal se vážně Absol. Potom popostoupil blíže ke hromadě sněhu a najednou po tobě hodil sněhovou koluly a připravoval se, že bude uskakovat před tvojí.

15 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 18:30 | Reagovat

Absol se pousmál. "Já to pochopil. Nemyslela jsi to zle. Naštěstí tady moc přírodních katastrof není, ale když je hodně sněhu, tak se s ním něco stát musí a někdy jsou z toho laviny." řekne a v očích se mu zablýskne. Právě něco vymyslel. "A jak se odtud dostanem, když je kolem sníh?" zeptal se vážně Absol. Potom popostoupil blíže ke hromadě sněhu a najednou po tobě hodil sněhovou koluly a připravoval se, že bude uskakovat před tvojí...

16 Rory Rory | 19. února 2017 v 18:36 | Reagovat

Uff... nenaštval sa... ,,Eevee niekoho privedie... dúfam že skôr, ako mi odmrznú prsty..." povedala som po chvíli zamyslene a sledovala som svoju ruku. Preto ma dosť prekvapilo, keď mi do tváre vletel sneh. Vyskočila som a šokovane som naňho pozrela. ,,To si nespravil!" zahlásila som neveriacky, ,,Sme pod dvomi metrami snehu, ale on sa pohode ide guľovať... veď počkaj!" chytila som guču snehu a hodila ju po ňom. Ani som sa nepozrela, či som ho trafila, a hneď som po ňom hádzala ďalšiu a ďalšiu.

17 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 18:47 | Reagovat

Absol jim uhybá a hází po tobě další a ještě řekl: "Tady přece nebudem jenom tak stát a čekat. Už je to dlouh, co jsem se naposledy kouloval, nebo se nějak bavil..." a hodil po tobě další a další. "A když to nebudeš brát ze stěn, nic se nestane a sněhu je tady dost.

18 Rory Rory | 19. února 2017 v 19:29 | Reagovat

Guľovačku som si fakt užívala a dokonca som zabudla aj na to, že mi hrozí, že ma zavalí sneh. Keď sa mi ale sneh dostal za tričko (druhý krát!!!), zdvihla som ruky na znak mieru a prestala ho ohadzovať. ,,Mier, mier, končím, mám to za tričkom..." začala som poskakovať, aby som sneh dostala von. Roztopil sa a stekal mi po chrbte. Brr... Ale tiež som si uvedomila, že vďaka guľovačke mi nieje zima. Teda, iba na chrbát, kde sa mi stále topil sneh. Z diery v snehu sa vynoril nejaký týpek v červeno-oranžovej kombinéze. ,,Tak tu ste. Už sme sa začínali báť. Poďte, dostaneme vás do tepla..." potlačila som rýpavé *A prečo vám to trvalo tak dlho?* a prijala bundu, ktorú mi podával. Usmiala som sa na Absola. ,,Pôjdeme do tepla... chcem horúcu čokoládu. Veľa horúcej čokolády. A donuty..." zasnívala som sa.

19 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 19:46 | Reagovat

Absol tě sleduje jak poskakuješ se sněhem za krkem. Když někdo přišel, okamžitě se Absol podíval, kdo to je a jelikož jsi chtěla jít, šel taky.

20 Rory Rory | 19. února 2017 v 20:03 | Reagovat

Nechala som sa vytiahnuť na ľad, kde ku mne okamžite skočila Eevee a mierne podozrievavo na mňa pozrela. ,,Čo ste tam robili?" Vyprskla som pri spomienke na guľovačku. Keď vytiahli aj Absola, okamžite nás nahnali do nezničenej častu útulku, kde nám všetkým vnútili deky a čaje. Nasupene som si sadla a kýchla. ,,Ja som chcela horkú čokoládu a donuty..." brblala som no potom som sa otočila k Absolovi. ,,Už ti je lepšie?"

21 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 20:05 | Reagovat

"Jo." Podal stručnou a tentokrát chladnou a lhostejno odpověď Absol.

22 Rory Rory | 19. února 2017 v 20:23 | Reagovat

Takže späť k ignorovaniu? ,,To... to je dobre. Vyzeral si naozaj premrznuto..." usmiala som sa a pevne zovrela horúci hrnček. Začala som sfukovať paru. ,,Asi by sme si mali skočiť k doktorovi, lebo mám taký pocit, že to vyzerá na poriadnu chrípku..." vzdychla som.

//teraz to už v podstate nieje hľadanie, môžeme pokračovať v Absolovom profile alebo je to v pohode  aj tu?

23 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 20:26 | Reagovat

Absol jen zavrčí, ale zaměstnanci řeknou: "Máš pravdu, měl by jít k doktorovi

// Je to jedno

24 Rory Rory | 19. února 2017 v 20:38 | Reagovat

Víťazoslávne som sa naňho zazubila a ignorovala jeho vrčanie. ,,Pozor, lebo keď nebudeš chcieť ísť, zguľujem ťa a ty k sestre Joy budeš musieť ísť." Chytila som hrnček len do jednej ruky a poškrabkala Eevee za uchom. ,,Ďakujeme, dievča," zašepkala som a ona na mňa pozrela štýlom máš-za-čo. ,,Naozaj som rada, že si vporiadku," usmiala som sa potom na Absola. ,,Keď som o tom počula v správach, skoro som umrela od strachu!"

25 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 20:42 | Reagovat

"Absol je chladný a lhostejný. Nikdo nevydrží si s ním povídat." Řekne jeden ze zaměstnanců zatím co Absol jen a jen vrčí.

26 Rory Rory | 19. února 2017 v 20:51 | Reagovat

Prižmúrila som oči a zazrela naňho. Ledva som sa držala, aby som naňho nezačala vrčať aj ja, ale nakoniec som si povedala, že Absolove vrčanie stačí. ,,Ja niesom nikto!" jemne som odsekávala slová, pretože to sa trochu dotklo aj mňa. ,,A na vašom mieste by som si dala odchod. Tiež ešte môžete skončiť s hlavou v tom snehu," kývla som hlavou von oknom. Eevee to všetko len zvedavo sledovala a ja by som prisahala, že ju to bavilo.

27 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 20:56 | Reagovat

Absol zavrčel, vyskočil, schodil ze sebe deky i tvojí bundu a odešel o kus dál se slovy: "Nechte mě bejt!" Byl rozzlobený, bylo to na něm vidět.

28 Rory Rory | 19. února 2017 v 21:01 | Reagovat

Ešte zúrivejšie som na zamestnanca zazrela a ten sa nakoniec stiahol a odišiel. Potom som sa natočila k Absolovi. ,,Ak by si sa o tom chcel rozprávať..." neisto som mu naznačila, že som tu a že som ochotná si s ním na nekompetentných zamestnanocov zanadávať.

29 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 21:05 | Reagovat

"Klidně se s nima bav, ale mě do toho netahej a v jejich přítomnosti, nebo kohokoli jiného než jsi ty a tvoji pokémoni neřeknu asi slovo kromě toho, aby jste mě nechali být." Řekl Absol po tom co zkontroloval, že vás nikdo nepolouchá.

30 Rory Rory | 19. února 2017 v 21:17 | Reagovat

Potlačila som úškrnok. ,,Výborne. Tak na tie momenty, kedy s nimi budeme musieť byť sa naučíme telapatiu," prehlásila som neutrálne a Eevee mierne vyprskla. Dotknuto som na ňu pozrela. ,,No tááák, neveríš mi, že to zvládnem?" po jej pohľade som spľasla. ,,Fajn, tak možno nie..." napila som sa čaju a uprela na Absola zamyslený pohľad. ,,Keď bude teplejšie, pôjdeme k vode, alebo tak. Hlavne nikam, kde je sneh," striasla som sa. ,,Ak teda chcete," dodala som rýchlo.

31 Adminka Adminka | 19. února 2017 v 21:25 | Reagovat

"Já klidně." Řekl Absol, již s úsměvem. "Já taky." Se přidá eevee.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama