Farma - brigáda a práce

6. února 2017 v 15:54
Pomůžeš nám zde s něčím. Budeme jenom rádi.

Brigáda:
Pomůžeš nám jednou, a potom pokud znovu přijdeš.

Práce:
Každý týden (lze se dopředu omluvit) nám zde jednou pomůžeš.

Brigáda:
1. Vyhřebelcovat ponyty a rapidashe
2 . Growl se potřebuje naučit stopovat. Potřebuje už pouze praxi, procvič to s ní.

Práce:
1. Nakrmení pokémonů
2. Postarání se o jeden druh (dle výběru, po domluvě se dá měnit.)

ponyty - Rory
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emma Emma | 11. února 2017 v 15:39 | Reagovat

*pozrela som sa na mojich pokémonov, ktorí si spokojne ležali na posteli.* Nepôjdeme niekomu pomôcť? Viete brigáda a tak... počula som, že na farme ponúkajú brigády a práce, pretože majú veľa pokémonov, ale málo ľudí.. *nadhodila som a čakala na ich reakcie. Abra skoro spala a tak iba ospalo pokývala hlavou, že áno. Azula po chvíle premýšlania, že tiež chce a keďže chcela ona, tak chcel aj Glacier. Energicky som sa postavila a zobrala Abru na ruky, pretože zaspala.* Tak poďme teda. *povedala som a každému som obmotala okolo krku šál, aby mu nebola zima. Vydali sme sa teda na farmu, kde nás už na začiatku privítalo veľa pokémonov. My sme ale hľadali pár, ktorý to tu má na starosti. Oni sami prišli za nami a rovno som sa ich opýtala, či nepotrebujú pomoc.* Ak by si bola taká ochotná, tak Growl si potrebuje precvičiť stopovanie. Lenže ani ja a ani manželka na to nemáme čas. Pomôžeš nam? *opýtal sa ma milo a ja som nevedela povedať nie.* Jasné pomôžeme. A kde ju nájdeme? *opýtala som sa, pretože to tu je vážne veľké. Pani iba zapískala, a všetci Growlithi sa zjavili pred nami. Potom podišla k jednej a tej povedala aby tu zostala a ostatným aby išli preč.* Takže toto je Growl. Dúfame, že sa o ňu dobre postaráš a poriadne to spolu precvičíte. *ja som iba s úsmevom prikývla a oni odišli. Pozrela som sa teda na mojich pokémonov a na Growl.* Takže ty teda potrebuješ potrénovať stopovanie čo? *milo som sa jej opýtala a poškriabala som ju za ušami. Počkala som kým sa zoznámi s mojimi pokémonmi, teda Glacierom a Azulou, pretože Abra stále spala v mojich rukách.* Takže, podľa mňa je na stopovanie najlepšia schovávačka. Najprv pôjdeme na lúku, kde je menej pachov, a potom to skúsime aj tu, kde je viac pokémonov a teda aj viac pachov. Čo vy na to? *pokémoni iba nadšene súhlasili, pretože sa im páčila vidina hry. Tak sme sa teda všetci presunuli na lúku, kde nebolo ani živej duše. Pozrela som sa na pokémonov, ktorí vyzerali nadšene a nedočkavo.* Takže, Growl nás bude hľadať. Necháme mu naše šály, aby nás mohol vystopovať podľa vône. *povedala som a zatiaľ som zobudila Abru. Potrebovala som vštekých pokémonov, aby sme mohli Growl poriadne pomôcť.* Ahoj zlatíčko. Ideme hrať teraz schovávačku. Necháš mi tu tvoj šálik a pôjdeš sa schovať. A my ťa budeme s Growl hladať, dobre? *vysvetlila som jej a Abra prikývla. *Dobre, takže ja budem pomáhať Growl, keby potrebovala pomoc a vy sa choďte schovať. Rátame do 20. *povedala som im keď som zozbierala šály od pokémonov. Zakryli sme si teda s Growl oči a počítali sme. *Ideme! *zakričala som keď sme narátali do 20. Podala som teda Abrin šál Growl, aby ju našla podľa pachu. Tá si k nemu privoňala a rozbehla sa jedným smerom.* Počkaj na mňa. *povedala som so smiechom a rozbehla som sa za ňou. Zistili sme, že sme ale sledovali vôňu nejakého iného pokémona tak sme sa museli vrátiť.* Neboj sa, ešte raz si pričuchni. A sústreď sa plno na tú vôňu. *poradila som jej, keď sa zdala byť smutná a pohladkala som ju. Growl teda prikývla a znovu očuchala šál. Potom sa chvíľu zamyslela a čuchala všade naokolo, až nakoniec sa rozbehla iným smerom ako minule. Nakoniec sme našli Abru opretú o strom a pomaly spiacu. Zdvihla som ju teda na ruky a vrátili sme sa na lúku.* Dobre, tak ešte Azula a Glacier. Zatiaľ ti to ale ide výborne. *pochválila som ju a poškrabkala za uchom. Abru som ale vrátila do pokéballu, aby si mohla nerušene pospať a podala som Growl Glaceov šál. Toho už našiel bez problémov skrývať sa v kríku opačným smerom ako bola Abra. Vrátili sme sa teda všetci znova na lúku a podala som Growl posledný šál. Azulu bolo ale ťažké hľadať, pretože pred tým ako sa schovala behala stále dokolečka, zjavne nevediac, kam sa má schovať. Takže aj my sme behali naprv dokolečka po jej stopách, ale potom ju Growl našla na strome ako sa na nás smeje, až skoro z neho padla. Zoskočila ale odtiaľ ladne dole, aj keď nechtiac spadla na Glaciera. Alebo to možno bolo aj schválne, nevedela som.* Takže teraz druhá časť. Vy dvaja sa teraz vrátite na farmu a schováte sa tam. My vám dáme náskok a potom pôjdeme za vami a Growl vás bude musieť nájsť. Chápete? *moji pokémoni prikývli a rozbehli sa spolu smerom na farmu. Pozrela som sa na Growl, ktorá si sadla na zem. Sadla som si teda na zem k nej.* Ty žiješ na farme hej? Aké to je? *opýtala som sa jej.* Tak, je to super, lebo môžem byť s mojimi bratmi a sestrami celý deň. Ale už mi niekedy lezú na nervy. Jedného dňa by som chcela ísť preč a nájsť si trénera. Ale zatiaľ je tu fajn. Pán a pani sú milí, ale keďže nás tu je veľa, tak nemajú veľa času sa o nás starať. Ale aj tak vieme, že nás majú nadovšetko radi. *povie mi a ja ju pohladkám.* Určite sa ti to raz podarí. Možno keď si s nimi pohovoríš, alebo možno raz príde tréner, ktorý sa ti bude páčiť sem na farmu. Tak ho potom nepusť z očí a ja verím, že ti neodolá. *poviem a podám jej pár granulí, ktoré som našla v batohu. Potom pozriem na hodinu a päť minút už prešlo.* Tak poďme teda, nech dlho nečakajú. *postavím sa zo zeme a vydáme sa ich hľadať. Podám Growl Glacierov šál a ona nás vedie po jeho stope. Keď sa už ocitneme na farme, začína to byť pre ňu ťažšie s toľkými novými vôňami. Ona si ale ešte raz čuchne k šálu a s istotou sa vydá do stajní. A tam naozaj nájdeme Glaciera, ako vysvetluje Ponytám, prečo nevyzerá ako naozajstný Vulpix. Keď nás uvidí tak len s radosťou pribehne a my sa vydáme nájsť Azulu. Podám Growl jej šál a tá nás vedie do králikárne, kde nájdeme Azulu. Zoberieme ju teda s nami a ideme nájsť pani a pána. Našla som ich zástery, tak som ich podala Growl.* Tak Growl. Posledná úloha, musíš nájsť tvojho pána a pani. *povedala som a Growl si pričuchla a hneď sa vydala nejakým smerom. Po chvíli sme ich našli ako pokojne kráčajú po farme. Predbehneme ich teda a ja poviem.* Dobrý deň. Tak teda precvičili sme s Growl to stopovanie. Tak ja len aby ste vedeli, že sme sa už vrátili a je tu. Musím povedať, že jej to teda išlo veľmi dobre. *poviem a moji pokémoni iba prikyvujú*

2 Adminka Adminka | 11. února 2017 v 17:09 | Reagovat

"Dobře. Dáme ti 500,- za pomoc."

3 Emma Emma | 12. února 2017 v 9:14 | Reagovat

Dobre, ďakujeme. *poviem, zoberiem peniaze, rozlúčime sa s Growl a ideme domov.*

4 Rory Rory | 19. února 2017 v 9:48 | Reagovat

Zamyslene som sledovala letáčik, ktorý ležal na stole. Na farme ponúkali prácu a ja som nad tým seriózne uvažovala, predsalen, peniaze nepadajú z neba. A starať sa o pokémonov by bolo nádherné spojenie užitočného so zábavným. Pozrela som na Eevee, ktorá v telke pozerala nejaký program o hviezdách, a napadlo ma, že by to mohla byť úžasná skúsenosť aj pre ňu. ,,Eevee? Čo keby sme začali, nó... pracovať?" Eevee na mňa zvedavo a mierne nechápavo pozrela. ,,Pracovať?" Rýchlo som prikývla. ,,Áno, na farme. Mohli by sme sa starať o nejaké pokémony. Proste by sme tam vždy v určitý čas prišli a postarali sa o nich. Vieš, vyčesali, nakŕmili... a tak..." Eevee naklonila hlavičku na stranu. ,,A prečo?" Vzdychla som. ,,No, je to dobrý sôsob ako získať peniaze, a... dobre, uznávam, strašne by som sa chcela naučiť jazdiť," pri jej podozrievavom pohľade som priznala to, čo ma na tom najviac lákalo. Eevee sa obrátila od telky a zoskočila z gauča. Zamierila si to ku dverám, kde si sadla a uprela na mňa mierne nástojčivý pohľad. ,,Tak ideme? Večer ešte chcem ísť pozorovať tie hviezdy, čo si mi sľúbila!" Po chvíli sme už boli vonku a kráčali sme smerok k farme. Prekvapilo ma, ako bolo teplo. Teda, bola zima, samozrejme, ale svietilo slnko a vďaka tomu bolo až prekvapivo príjemne. Rozopla som si bundu a aj Eevee som stihla moju umbreonovskú čiapku, ktorú si zvykla nosiť. ,,O akých pokémonov sa budeš starať?" spýtala sa ma, keď sa pred nami začala objavovať farma. Mierne som mykla plecami. ,,Ešte neviem, ale celkom by som chcela Ponyty, ale j Furfrou by mohli byť dobrí, nie? Mohli by sme im rôzne upravovať srsť a..." Eevee si podráždene odfrkla, zjavne o Furfrou a ich  účesy záujem nemala. ,,Radšej tie Ponyty!" povedala som nakoniec a Eevee, aj keď nevyzerala úpln nadšene, prikývla. ,,Fajn. Ale neplač keď ťa popália!" Uchechtla som sa. ,,Bojíš sa o mňa?" rýpla som si a Eevee na mňa zazrela. ,,Nie. Ale sľúbila si mi vyvinúť sa na Umbreona!" Strčila som si ruky do vreciek, ale mlčala som. Vošli sme na farmu a mňa ohromilo množstvo pokémonov, ktorí tam boli. ,,No... mali by sme nájsť majiteľov alebo nejakého vedúceho..." zamumla som a Eevee prikývla, obozretne preskakujúc blatovú kaluž. ,,Hľadáte niekoho?" ozval sa za nami hlas a ja som sa s tmeným výkrikom otočila. Eevee prevrátila oči a mrmlala si niečo o ustrašenej puberiačke, no ja som ju ignorovala. Zamerala som sa na pána predomnou. ,,Dobrý deň, prišla som sem kvôli práci. Mala by som záujem starať sa o Ponyty, išlo by to?"

5 Iris Iris | 19. února 2017 v 10:13 | Reagovat

Pán se na tebe podívá a řekne: "Ano. Budeme rádi. Je potřeba je vyhřebelcovat, dát jim jídlo a doplnit vodu. A bylo by dobré je vzít ven, třeba na louku aby nebyli pořád ve stáji.

6 Rory Rory | 19. února 2017 v 12:36 | Reagovat

Prikývla som. ,,Dobre. Môžem začať už dnes?" spýtala som sa a pokúsila sa skryť nadšenie. Pán prikývol a navigoval ma do stajní. Eevee sa držala pri mne a ja som jej za to bola vďačná. Oproti niektorým pokémonom bola fakt maličká a ja som sa bála, že ju ušľapú. Keď sme vošli do stajne, Ponyty som zbadala takmer okamžite. ,,Aha, tam sú!" ukázala som na ne a vybrala som sa k nim. Keď som pred nimi zastavila, všetky štyri na mňa pozreli. ,,Ahoj, ja som Rory a toto je Eevee. Budeme sa o vás starať!" predstavila som sa prezrela si Ponyty. Jedna bola shiny, čiže mala modré plamene, a vyzerala, že je taký vodca stáda. ,,Ja som Shi," povedala shiny Ponyta. ,,A toto sú Rapi, Pony a Hoof!" predstavil Shi ostatné Ponyty a ja som v duchu zastonala. Ako ich mám od seba odlíšiť? pomyslela som si nešťastne. Eevee tento problém zjavne neriešila, vyskočila na trám a začala sa rozprávať s Hoofom. Alebo s Rapi. ,,Vyčešeš mi srsť? Mám v nej slamu a prach a strašne to svrbí..." drcla do mňa Pony nosom. Tou som si bola istá. Bola od ostatných o kúsok nižšia. Usmiala som sa a pohladkala ju po nose. ,,Jasné. Ale iba ak mi sľúbiš, že ma nepopáliš," dodala som žartovne a s rešpektom pozrela na plamene na jej chrbte. Pony na mňa uprela veľké, šteňacie oči. ,,Samozrejme, že nie. Preč by som to robila?" povedala až zhrozene a začala si obtierať čelo o moje plece. S úsmevom som ju začala škrabkať medzi ušami, priamo v plamennej hrive. A ona naozaj nepálila. Shi na mňa mierne výhražne pozrel a ja som sa striasla. Radšej som sa rýchlo pozrela na Pony. ,,Kde by som našla kefy?" spýtala som sa, lebo som naozaj nemala tušenia. Buď Hoof alebo Rapi, teraz si nie som istá, ktorý z nich, prešiel kúsok na kraj a naklonil sa do uličky. Potom nosom ukázal na zvláštne škatule ktoré boli na druhej strane. ,,Tam by malo byť všetko. Vždy, keď nás idú čistiť berú veci odtiaľ..." Usmiala som sa a ku krabiciam som sa okamžite zohla. A keď som ju otvorila, onemela som. Bola tam kefa s mäkkými štetinami, kefa s tvrdými štetinami, kefa bey štetín, kefa s plastovými štetinami, kefa s gumenými štetinami... dobre, možno to neboli úplne štetiny, ale fakt som nevedela ako to pomenovať. Krabicu som zaklapla a odniesla ju pred boxy s Ponytami. Otvorila som Ponyin a vošla dovnútra. ,,Ale budeš ma musieť navigovať, čo presne mám robiť, lebo ešte nikdy som Ponytu nekefovala..." Ponyta v boxe vedľa (podľa cedulky som zistila že Rapi) sa zasmiala. ,,Nieje to nič ťažké!" povzbudila ma a mňa napadlo, ako veľmi ju musí baviť sledovať úplného začiatočníka. Pony do mňa jemne drcla. ,,Najskôr si zober žbilko. To je to tvrdé, čierne... nie, to druhé... áno," prikývla, keď som vytiahla správnu vec, ,,a tým ma vykefuješ. Teda, len moju srsť. Rob také krúživé pohyby, ako keby si kreslila placatý kruh," okamžite som to skúsila. Opatrne som začala robiť kruhy a Pony sa striasla. ,,Môžeš pritlačiť. Nebolí ma to, neboj sa. Vlastne je to ako príjemná masáž..." sprivrela oči. ,,A rob to proti smeru rastu jej srsti. Takto ju len uhládzaš, ty potrebuješ tú slamu a prach dostať von!" zľutoval sa nado mnou Shi. Eevee, ktorá sedela pri Hoofovi, sa na mojich pokusoch nesmieren bavila. Vlastne som mala pocit, že z toho boxu spadne, tak sa smiala. Rapi sa bavila pošťuchovaním a provokovaním, no v podstate mi jej poznámky dosť pomohli štyri Ponyty vyčistiť a tiež mi prišli celkom vtipné. To by som ale nikdy nepriznala. Zistila som, že zvláštna, plastovo-kovová vec so štetinami sa volá šparák a čistia sa tým kopytá, a tiež, že kopytá sú naozaj tvrdé (to som zistila po tom, čo som omylom lakťom šťuchla Shimu do boku a on mi za to pristúpil nohu...). ,,A je to!" vydýchla som si úľavne, keď som odniesk škatuľu s čistiacimi vecičkami. Všetky štyri Ponyty sa le tak ligotali a ja som bola na svoju prácu naozaj hrdá. Utrel som si čelo. ,,Fajn. Teraz by sa hodila pauzička. Prisahám, že ak by som to mal aabsolvovať ešte raz, tak umriem..." zamrmlala som a ignorovala som Rapin smiech. Shi na mňa samoľúbo pozrel a potom sa pomaly zložil na zem Tam sa prevrátil na chrbát a začal sa váľať. Skoro ma porazilo. Eevee sa znovu rozosmiala a tentokrát aj naozaj padla, no ja som mala dosť práce s tým, aby som nezačala jačať. ,,Shi! To si spravil naschvál! obvinila som ho, keď som prekonala záchvat. Shi pobavene prikývol aj asom nańho chvíľu zazerala. Poto som ale podľahla smiechu Eevee a ostaných Ponýt a rozosmial som sa s nimi. ,,Dobre, dobre, ale teraz už stačilo. Nieste hladní?" nepotrebovala som ani odpoveď, ich pohľady hovorili za všetko, tak som sa vybrala skúmať stajňu a nájsť niečo na jedenie. Našla som balíky sena, tak som im jeden pritiahla a porozdeľovala, no Hoof ma láskavo upozornil, že im ešte mám doniesť krmivo. A doplniť vodu. Nakoniec som našla aj vrece s krmivom, bol na ňom obrázok Ponyty, tak som ho privliekla a nechala sa Ponytami komandovať. Lebo ja som naozaj nevedela koľko. Eevee skočila Hoofovi do boxu a začala mu jedlo oňuchávať, ostatné Ponyty sa pustili do jedla. Z rohu so zobrala vedro a začala im nosiť vodu do žľabov, no tipujem, že viac vody skončilo na mne ako v žľaboch. Unavene som sa oprela o dvierka Shiho boxu. ,,Fúúú, ja na dnes končím. nabudúce vás zoberiem niekam von, fajn?" Pony nadšene prikývla a natiahla sa ku mne. Poškrabkala som ju na čele.

7 Rory Rory | 19. února 2017 v 12:37 | Reagovat

,,My už asi pôjdeme. Musím sa ísť rýchlo prezliecť, lebo zmrznem," kriticky som pozrela na svoje mokré oblečenie. Shi nosom odtlačil dvere a potom ustúpil. Ľahol si na zem, nohy si zložil pod seba a mierne vyzývavo na mňa pozrel. ,,Ideš?" mávol hlavou vedľa seba a ja som opatrne vstúpila. Pony d boxu strčila hlavu. ,,Ľahni si k nemu!" poradila mi a ja som ju váhavo poslúchla. Až keď si Shi položil hlavu na moje nohy  a privrel oči, mi došlo, že je vlastne ohnivý pokémon a má ohnivú hrivu. Začala mierne hriať a ja som ho začala hladkať po krku. ,,Ďakujem, Shi," zašepkala som a on si len odfrkol. ,,Máš za čo!" Pony sa jemne uchichtla a stiahla hlavu späť do svojho boxu. Zhruba po pol hodinke som vstala, kompletne suchá. ,,Fajn, takže prezliecť sa nemusím, čo znamená, že môžme ísť von aj dnes!" Rapi netrpezlivo zadupala a ja som s úsmevom vyšla pred boxy. Potom som zamračene pozrela na ohlávky. Nie nie. ,,Shi, ak mi odprisaháš že nikam neutečieš, tak vás zoberiem von aj bez ohlávok, dobre?" Shi na mňa dotknuto pozrel. ,,Prečo len ja? Nebojíš sa, že uteč aj oni?" kývol hlavou k ostatným. Zaškľabila som sa. ,,Pony a Hoofovi verím, že nie. Rapi..." kútikom oka som pozrela na Ponytu, ktorá sa tvárila, že tam nieje, ,,no, povedzme, že tej verím tiež. Ale tebe nie. Skoro si mi rozliaždil nohu!" pripomenula som mu náš ranný incident a Shi sa uchechtol. ,,No he, bola to sranda..." ,,Shi!" okríkla osm ho a on prevrátil oči. ,,Dobre, dobre, neutečiem. Spokojná?" preiesol otrávene a ja som sa usmiala. ,,Strašne!" poslala som mu vzdušnú pusu a odstúpila od jeho boxu, ktorý som nechala otvorený. Postupne som otvorila všetky a s štyrmi Ponytami v pätách som sa vybrala von. Eevee sa usadila Hoofovi na hrbte a každému, kto na ňu pozrel venovala mierne samoľúby úsmev. Na lúke za stajňami som sa zastavila. ,,Fajn. Chcete... čo vlastne robia Ponyty?" spýtala som sa, keď mi došlo, že nevie, čo by na lúke mohli robiť. Rapi sa postavila na zadné. ,,Beháááť!" vykríkla nadšene. ,,Ona nám nebude stíhať," poznamenal Shi a kývol ku mne. ,,Tak si na jedného z vás sadne!" zahlásila Eevee, zjavne pyšná na svj nový plán. Samozrejme, potvorka, vedela, že som ešte nejazdila. Prečo som jej ja hovorila, že sa to chcem naučiť??? ,,Áno, áno, poď prosím na mne!" prosíkala Pony a ja som bola v pokušení povedať jej áno. Ale potriasla som hlavou. ,,Dnes nie, dobre, Pony? Možno nabudúce..." usmiala som sa. ,,le vy behať môžete. Ja zostanem tu," demonštrujúc svoje rozhodnutie som si sadla na zem, ,,a vy tu okolo kľudne behajte. Eevee, pôjdeš s nimi?" Eevee na mň achvíľku zaujato pozerala a potom prikývla. ,,Fajn, tak môžte ísť. Ale len na lúke, nechoďte do lesa, hej?" Všeti okrem Pony svorne prikývli a rozbehli sa (v Eeveenom prípade - nechali sa nosiť). Pony zostala a začala sa pásť. Bez slova som sa natiahla na tvrávu a vyhrievala som sa na slniečku, lebo aj keď ešte zima úplne neskončila, bolo cíti, že jar pomaly prichádza. K Pony sa po chvíli pripojil aj Shi a neskôr aj Hoof, Rapi však vyzerala, že má tony energie a lietala po lúke ako splašená. Behala, skákala, občas sa vyhodila zadkom a potom znovu behala, skákala... Kým sa konečne unavila, prešli aj dve hodiny. Ja som sa zatiaľ presunula k POny, lebo mi začala byť zima. Horko-ťažko som sa jej vyštverala na chrbát a ľahla si tam, jej plamene ma spolu so slniečkom zahrievali dostatočne. Keď k nám nakoniec priklusala aj Rapi, napriamila som sa. ,,Hijó, domov!" zasmiala som sa, no Pony to zobrala, zjavne naschvál, vážne a rozbehla sa k stajniam, s ostatnými v pätách. Vyjakla som, zakvačila jej prsty ho hrivy a modlila sa, nech nespadnem. Pred stajňami Pony spomalila a pomaly klusala do svojho boxu. ,,Prepáč," natočila sa ku mne a drcla do mňa nosom, ,,ale bola to sranda!" Otrasene som zliezla dole. ,,Brrr... no, nabudúce na to pôjdeme pomalšie..." Rapi sa rozosmiala. ,,Ale jačala si naozaj ako profesionál!" Zazrela som na ňu a vyšla z boxu, ktorý om za sebou zavrela. Pony sa ku mne otočila a začala sa mi znovu obtierať o plece. ,,Ahoj, kráska," zašepkala som a pohladkala som ju. Pony fakt bola zlatíčko, aj napriek jej vtipu na konci. Potom som prešla k Hoofovi a ke´d som ho pohladkala, zavrela som aj jeho box. ,,Eevve, rozlúč sa, už pôjdeme." Eevee vyzerala miern esklamane, no vyskočil az boxu. ,,Ahoj," zamávala Hoofovi, ktorý jej pozdrav oplatil. ,,Ahojte!" zamávala potom aj ostatným, kým som zatvárala Rapin box a škrabkala ju za uchom. Keď som sa presunula k Shimu, ten na mň alen z bezpečnej vzdialenosti, aby som ho nepohladkala, kývol a ja som sa naňho usmiala. Zavrela osm mu box a z vešiaka som si zobrala bundu aj ruksak. ,,Tak fajn, my zase prídeme. Asi budúci týžeň. PáPá..." zamávala som im a pomaly som vyšla zo stajní. Pred vderami som narazila na pána, ktorý ma k Ponytám poslal, a ovládla som nutkanie zasalutovať. ,,Ponyty sú nakŕmené, vybehané, vyčistené, vodu majú doplnenú..." zahlásila som spokojne a zobrala Eevee na ruky. ,,Už pôjdem. Mohla by som prísť zase budúcu nedeľu?"

8 Iris Iris | 19. února 2017 v 12:41 | Reagovat

Děkuji, řekl pán. Každý týden co něco uděláš dostaneš 600,- (pokud neodbydeš psaní, můžeš dostat víc i míň)

9 Rory Rory | 19. února 2017 v 12:45 | Reagovat

Nadšene som prikývla. ,,Ja ďakujem. Dovidenia!" rozlúčila som sa a s veselým úsmevom som odišla domov.

10 Rory Rory | 26. února 2017 v 17:25 | Reagovat

1. časť :
Spokojne som sa na posteli preťahovala. Oh, nedeľa, dnes nevyleziem z postele až do obed, potom si môžem dať palacinky a celý deň sa flákať... Potom som sa náhle zarazila, keď mi došlo, že som sľúbila, že v nedeľu prídem na farmu postarať sa o Ponyty. Sčasti som bola nadšená, lebo mi už chýbali, no vôbec sa mi nechcelo vyliezať z postele. Eevee sa ale na návštevu Hoofa zjavne tešila, lebo hneď ako sa zobudila  a videla, že ešte ležím v posteli, začala po mne skákať. ,,Vstávaj, vstávaj, ideme na farmu...“ Nabrúsene som si strčila hlavu pod vankúš. ,,Ešte desať minút...“ Eevee prestala skákať a namiesto toho si mi len sadla na brucho. ,,Ale potom sa nestihneš najesť. A Shi bude naštvaný, že si prišla neskoro...“ predniesla nevinne a zoskočila z postele. Naštvane som sa posadila. ,,Veď už vstávam...“ znovu som sa pretiahla a pozrela von oknom. Vonku to vyzeralo tak, že zima pomaly končí, ale vzhľadom na to, že minulý týždeň som bola pod kopou snehu som sa rozhodla počasie nepodceňovať a znovu som sa naobliekala. ,,No poď, pôjdeme,''otvorila som dvere a počkala kým Eevee nevyjde von. ,,Čo budeme dnes robiť?" spýtala sa po chvíli a ja som sa zamyslela. ,,Ešte neviem, ale niečo určite vymyslíme. Môžeme ísť zase von alebo také niečo..." Eevee prikývla a ďalej vedľa mňa hopsala. Po chvíli sme sa dostali na farmu a automaticky zamierili do stajne. Eevee okamžite skočila k Hoofovi do stajne a ja som si zatiaľ stiahla bundu a zavesila ju na klinec, ktorú vytŕčal zo steny. Potom som prešla k Ponytám. Pony sa o mňa okamžite začala obtierať a ja som ju so smiechom poskrabkala. ,,Ahoj, zlatíčko, chýbala som ti?" Pony na mňa veselo mrkla a ja som sa presunula k Rapi, ktorá do mňa len drgla nosom. ,,Zoberieš nás aj dnes von?" Usmiala som sa na ňu. ,,Možno?" odpovedala som s nevinným úsmevom a pohladkala som Hoofa po nose. Ten ma  moc nevnímal, pretože o niečom zaujato debatoval s Eevee, tak som prešla k Shimu, ktorý sa tiež nechal pohladkať. To ma celkom prekvapilo. ,,Dnes nám máš vyčistiť boxy," oznámila mi Pony a ja som vzdychla. Nešťastne som si prezrel vnútra boxov a potichu som zastonala. Rapi sa zachichotala. ,,Nieje to až také strašné ako to vyzerá. Nájdi si hrable a fúrik!" Znovu som teda preliezla celú stajňu, ale správne veci mi dal až nejaký pomocník, ktorý sa nadomnou nakoniec zľutoval. Shi na mňa mierne škodoradostne pozrel.  ,,A teraz už len vyčistiť štyri boxy," zahlásil spokojne a nosom odtlačil závoru na boxe. Potom vyšiel  von. ,,Môžeš začať s mojím," kvôli k svojmu boxu. Zaksichtila som sa naňho a začala naberať špinavú slamu a hádzať ju do fúrika. Nedá sa povedať že by mi to išlo, ale nakoniec som to ako - tak dokončila. Shi ma potom začal presviedčať o tom, že mu musím box úplne vymývať, no našťastie sa nadomnou Pony zľutovala a zastavila ma.    Podobne ako Shi si otvorila box a vyšla von, aby som mohla výhod zať špinavú slamu z jej boxu. To isté som potom spravila aj u  Rapi a Hoofa. ,,A čo s tým teraz?" ohŕňala som nosom nad naplneným fúrikom.  Hoof sa potichu zasmial. ,,Pôjdeš to vysypať do hnoja. Ale nepadni tam," priateľský na mňa mrkol, ale ja som mala taký pocit, že v skutočnosti chce, aby som tam padla. Vzdychla som. ,,Fajn, A ten hnoj je kde presne?" Shi mi opísal cestu a ja som sa vybrala za stajne, tlačiac fúrik pred sebou. Vonku mi padol pohľad na obrovskú kopu hnoja a úzku,  drevenú lavičku ktorá tam viedla. Nevyzerala zrovna bezpečne, ale inú možnosť som  nemala. Vytlačila som fúrik na kopu a s vnútorným  uspokojením som sledovala, ako sa vysypal. Veselo som priskackala späť s Ponytám. ,,Čo teraz?"  Rapi pohodila hlavou. ,,Musíš nám dať novú podstielku. Dones čistú slamu a rozhádž nám ju po boxe!" Skoro som im doniesla seno, zastavil ma až ten pomocník, čo mi pomohol už predtým. Aj keď podľa mňa medzi senom a slamou nebol rozdiel, chlapec si to zjavne nemyslel. Nahádzal mi slamu na fúrik a dokonca mi ho aj odtlačil pred boxy. Zlatý. Slamu som Ponytám rozhádzala po zemi a unavene sa rozvalila na stoličke. ,,Uf, ešte vás vyčistiť a nakŕmiť a máme to, že?" Ponyty svorne prikývli, tak som sa zase zdvihla a zamierila do miestnosti s krmivom. Naplnila som štyri vedrá a kým Ponyty jedli, doplnila som si vodu a pripravila čistiace potreby. Shi dojedol prvý, tak som jeho začala čistiť ako prvého. Poctivo som mu vykefovala srsť a vyčesala hrivu, to bolo vporiadku, no moc sa mu nepáčilo, ako som mu šibrinkovala šparákom okolo nôh, preto mi stupil na nohu. Zase. Pony a Hoof v tom boli o dosť ústretovejší a nechali sa bez problémov vyčistiť, ale Rapi sa rozhodla, že je strašná sranda nedovoliť mi zdvihnúť jej nohy. Naťahovala som sa s ňou dobrú bol hodinu, kým to nakoniec vzdala. Ale až po tom, čo som jej sľúbila, že ju vonku poriadne vybehám. „Zoberieš ma na lonžku?“ spýtala sa Rapi nadšene, keď som ich išla zobrať von. Zmätene som zamrkala. „Lonžku...?“ Shi prevrátil oči. „Také dlhé lano, ktoré pripneš na ohlávku a my okolo teba budeme behať v kruhu... celkom pekná blbosť, ale na to miluje!“ kývol k Rapi, ktorá od nadšenia takmer skákala. Prikývla som. „Môžem,“ súhlasila som nakoniec a tak som so sebou zobrala aj lonžku a jednu ohlávku. Znovu sme išli na lúku za stajňami. Pony a Hoof sa začali pásť a Shi ma začal komandovať, ako presne ohlávku nasadiť. Musím priznať, že to bola jedna z tých ľahších častí. Rapi ochotne spolupracovala a tak za chvíľku krúžila okolo mňa v koliečkach, ktoré mohli mať priemer tak 10 metrov. Rapi spokojne švihala chvostom a fŕkala.

11 Rory Rory | 26. února 2017 v 17:26 | Reagovat

2. časť :
Jasne sa predvádzala, lebo nádherne zdvíhala nohy a potriasala pri tom hlavou. Shi sa po chvíli začal nudiť a presunul sa k Hoofovi a Pony, ktorí sa pásli o kúsok ďalej. Ja som sa točila stále dokolečka a pomaly sa mi začínala točiť hlava, keď Rapi konečne spomalila a prišla ku mne. Jemne do mňa drcla nosom. „Nechceš si na mne zajazdiť?“ spýtala sa zvedavo a ja som sa zarazila. Samorejme, že som chcea, ale... „Nezhodíš ma?“ podozrievavo som na ňu pozrela a Rapi sa zachichotala. ,,Neboooj, na začiatočníkov som milá!“ natiahla hravo a pohodila hlavou. ,,Ale ak chceš, tak sa to môžeš naučiť na Pony. Som si istá, že z toho bude nadšená!“ Obidve sme sa otočili k Pony, ktorá ako keby vedela, že sa o nej rozprávame, zdvihla hlavu a zapozerala sa na nás. Potom k nám pomaly priklusala. ,,Hej, Pony, že sa na tebe môže naučiť jazdiť? Myslí si, že ja by som ju niekde vytrepala...“ kývla ku mne hlavou Rapi a ja som sa na ňu zamračila. Pony sa rozžiarili očká a veselo zastrihala ušami. „Fakt? Super! Poď!“ netrpezlivo do mňa strčila a natočila sa tak, aby som na ňu mohla vysahnúť. Zarazila som sa. ,,A nepotrebujem na to sedlo alebo také niečo? A prilbu? Čo ak spad-“ Pony do mňa šťuchla. ,,Nespadneš. Neboj sa.“ Rapi prikývla. „Navyše, bez sedla je to oveľa lepšie. Sedlo je tááák nepríjemné...“ otriasla sa. „No ták, vysadni, ináč tu zostarneme!“ ozval sa Shi, ktorý tam odrazu bol tiež. Nevšimla som si ho prichádzať, ani Hoofa a Eevee. Mykla som plecami. ,,Ak spadnem a zabijem sa, je to na vás,“ povedala som nakoniec a zamyslene na Pony pozrela. ,,Takže, ako sa mám dosať hore?“ Hoof prišiel bližšie. ,,Daj jej ruky na chrbát... nie tam, trochu vyššie... tak. A teraz skús vyskočiť. Nie tak... vytiahni sa na brucho...“ zostala som na Pony visieť ako vrece zemiakov, doslova. Hoofa v komandovaní nahradila Rapi. „Teraz prehoď pravú nohu cez chrbát... a narovnaj sa. No tak, vystri sa, nič to nieje!“ Opatrne som sa pokúsila posadiť, s prstami pevene zakvačenými v Poniinej hrive. Nebolo to až také strašné. Ponyty môj sed strašne pobavil. „Vytri chrbát!“ „Uvoľni nohy!“ „Zatlač päty dole!“ komandovali ma a ja som mala chuť zliezť. Fakt to nebolo až také ľahké, skorigovať si všetky časti tela tak, aby boli Ponyty spokojné. Hlavne keď sa Shi a Rapi nevedeli dohodnúť, či mám dať špičky od bruchoa lebo k bruchu. „Od brucha, samozrejme. Vyzerá to viac štýlovo. Tak jazdia kovboji!“ trvala na svojom Rapi, no ani Shi sa nedal zahanbiť so svojim „Ak ich bude mať od, nebude sa môcť poriadne drťaž kolenami a potom padne!“ To ma presvedčilo, že radšej sám špičky smerom k bruchu. Padnúť som fakt nechcela. A keď sa nakoniec dohádali, Pony opatrne vykočila. Bolo to... divné. Cítila som, ako sa podo mnou pohybujú svaly a mala som pocit, že každú chvíľu zletím. Pony ale kráčala opatrne a pomaly, takže som si na zvláštny pocit rýchlo zvykla. Hoof sa zahral na učiteľa jazdenia a znovu mi opravoval všetky chyby, ktoré som robila, vďaka čomu som dostala kŕč do krku. Nakoniec som Pony poprosila, aby zastavila. „Fajn, to by na dnes stačilo, nemyslíte?“ Shi a Rapi mi už nevenovale pozornosť – Rapi lietala po okolí ako bláznivá a Shi sa pásol, no Hoof prikývol. Spokojne som si ľahla tak, že som ležala Pony na krku, a rukami ju objala. „Ďakujem, dievča. Bola si úžasná!“ zašepkala som jej a Pony spokojne odfrkla. Po chvíli som sa znovu napriamila a prehodila pravú nohu cez krk, takže som Pony sedela na chrbte s obidvomi nohami na jednej strane. Potom som s nadšeným písknutím zletela dole a dopadla na nohy. ,,To bola sranda!“ oprášila som si Ruky a Hoof si pobavene odfrkol. Keď som z Pony zliezla, začala mi byť zima. Kým som na nej sedela, stačilo mi mať mikinu, ale keď som sa odstala z dosahu jej plameňov, začalo ma triasť. „Myslím, že už by sme mali ísť, Eevee. Rapi!“ zakričala som sa Ponytu, ktorá po chvíľk priklusala. „Dobre, už pôjdeme, fajn?“ Rapi vyzerala sklamane, že už ideme dovnútra, ale poslušne prišla do stajne a nechala sa zavrieť boxe. „Kedy prídeš zase?“ spýtala sa, keď som sa obliekala. Zamyslene som si prehrabla vlay. ,,Asi až zase v nedeľu, ale možno sa mi podarí spraviť si čas a prísť vás pozrieť aj skôr, áno?“ pomaznala som sa s ňou a Rapi spokojne prikývla. Hoofa som pohladkala po ňufáku a Shiho po plamennej hrive, Pony si vyžiadala objatie. Eevee sa tiež rozlúčila. ,,Tak sa majte,“ zamávala som im a s Eevee po boku som vyšla zo stajne. Pri bráne farmy som narazila na pána, ktorého som stretla aj pred týždňom. ,,Dobrý, tak o Ponyty som sa postarala. Chcela som sa ale spýtať, či by som nemohla prísť aj cez týždeň a zobrať ich niekam von."

12 Janet Janet | 26. února 2017 v 18:03 | Reagovat

Odměna: 1200

13 Rory Rory | 5. března 2017 v 17:04 | Reagovat

1. časť :
Ráno ma zobudil Espeon, ktorý chcel jesť a chcel jesť hneď. Po chvíľke doťahovania, keď som ho nakoniec donútila poprosiť, som sa z postele nakoniec zdvihla a zobudila pri tom Eevee, ktorá mi spala pri hlave. Keď som sa vrátila aj s raňajkami, Esp sa rozvaľoval na posteli a vyzeral, že znovu zaspal, ale Eevee sedela na vankúši a vrtela chvostom. „Ideme na farmu?“ spýtala sa nadšene a tým zobudila Espeona, ktorý na ňu naštvane zavrčal a zhodil ju z postele. Eevee naňho urazene pozrela a nechala ma, aby som ju zdvihla a položila na stôl, mimo Espovho dosahu. Položila som pred ňu raňajky a zvalila som sa na koberec uprostred izby. „Hej, je nedeľa, takže pôjdeme,“ usmiala som sa na Eevee a sledovala som, ako sa vrhla na jedlo. „Kam pôjdeme?“ spýtal sa Espeon, ktorý už sedel a poriadne švihal chvostom. Bol celkom zlatý, keď to robil. „Na farmu,“ odfrkla si Eevee a zoskočila zo stola. Esp naklonil hlavu na stranu a zamračil sa. „Na farmu? Prečo?“ Usmiala som sa. „Pracujem tam. Každú nedeľu sa chodím starať o Ponyty. Pôjdeš s nami?“ spýtala som sa ho, ale už som vedela, že odmietne. „Na farmu? Ani omylom! Zostanem tu a budem spať!“ Eevee tlmene zavrčala a ja som sa jej moc nedivila, Espeon dával zabrať aj mojím nervom. Vzdychla som si a vstala som. „Fajn, tak dobrú noc. Eevee, ideš?“ otvorila som dvere a Eevee zbehla na prízemie. Espeon medzitým prešiel k jedlu a začal raňajkovať. Mykla som plecami a zavrela za sebou dvere. Dúfala som, že keď sa vrátime, tak dom ešte bude stáť. „Nemám ho rada! Prečo si ho vôbec kúpila? Je rozmaznaný, arogantný a správa sa k nám hnusne!“ brblala Eevee po ceste. „Už sa chcem vyvinúť na Umbreon a potom sa už nebude môcť povyšovať...“ celú cestu poctivo strávila hnevaním sa a ja som ledva zadržiavala smiech. Na farme som hneď zamierila  do stajne, no čakalo ma tam prekvapenie – boxy Ponýt boli prázdne. „Oh, ty si tá, čo sa stará o Ponyty, že?“ zastavilo sa pri mne nejaké dievča. Prikývla som. „Sú vonku na lúke. Šéf povedal, že ich máš trochu prebehnúť, včera celý deň stáli v boxe!“ povedala mi a zmizla. Mykla som plecami. „No, to mi uľahčí čistenie boxov...“otočila som sa k Eevee, ktorá sedela na svojom mieste v Hoofom boxe a obzerala sa. „Ideš čistiť boxy? Tak ja idem nájsť Hoofa!“ v sekunde sa zdvihla, vyskočila z boxu a rozbehla sa von. Sledovala som, ako jej roztomilo poskakuje chvostík a keď zmizla za rohom, vybrala som sa po fúrik a začala som čistiť boxy. Vyhádzala som špinavú slamu, potom v boxoch umyla podlahu a zakryla ju novou podstielkou. Keď som išla vysypať fúrik, takmer sa mi podarilo padnúť do hnoja, no nakoniec som to ustála. Celá šťastná som Ponytám nasypala jedlo a doplnila vodu. Popri tom som sa zmáčala, ako ináč, a moja skvelá nálada razom zmizla. Vyzliekla som si mokrú mikinu a s čistiacimi potrebami som sa vybrala na lúku. Už z diaľky som videla Ponyty pásť sa spolu s Rapidashmi, Blitzlami a Zebstrikami a tiež som videla Eevee, ako okolo nich poskakuje. Oprela som sa o ohradu a chvíľu ich sledovala, potom mi ale začala byť zima, tak som si vložila prsty do úst a zapískala. Fakt sa mi za nimi nechcelo trepať na druhú stranu ohrady. Pony zdvihla hlavu prvá a keď ma zbadala, strčila do Rapi. To si ma už všimol aj Shi, zdvihol hlavu a zahľadel sa na mňa. Hriva mu vo vetre nádherne viala, bol to pohľad pre bohov. A potom sa rozbehli ku mne. Nielen Ponyty, ale aj všetci ostatní pribehli k ohrade a s očakávaním na mňa pozreli. Eevee preskočila z Hoofa na ohradu a potom mne na plece, kde sa usalašila. „Ahojte,“ usmiala som sa na pokémonov pred sebou. „Prepáčte, ale ja beriem len Ponyty...“ Shiny Blitzle vyzeral mierne sklamane, ale nasledoval ostatných, keď sa pohli a pomaly klusali preš od ohrady. Ku mne sa hneď prisunula Pony a ako už bolo jej zvykom, začala si o mňa obtierať hlavu. So smiechom som ju škrabkala na čele. „Aj ja ťa rada vidím!“ Rapi na mňa mierne obviňujúco pozrela. „Neprišla si. Povedala si, že skúsiš prísť!“ Sklopila som pohľad. „Prepáčte mi to, ale fakt som moc nestíhala. Máme teraz nového pokémona, ktorý vyžaduje úplnú pozornosť...“ Rapi mierne ožila. „Nového pokémona? Predstavíš nám ho?“ Eevee si odfrkla. „Ten lenivec zostal doma. Bolo by pod jeho úroveň sem prísť. Jedine ak by ho sem doniesla, alebo tak niečo. Je strašný!“ zverila sa Eevee a ja som ju s povzdychom poškrabkala za uchom. „Nie je strašný,“ opravila som ju, „len si ešte nezvykol na to, že my si nenecháme skákať po hlave. No tak, Eev, daj mu čas a on bude ako med!“ prehlásila som s istotou, že to tak naozaj bude. Bola som o tom presvedčená. „Ale niekedy nám ho priveď, dobre?“ Prikývla som a zamávala kefou, čo som mala v ruke. „Kto pôjde prvý?“ Prekvapilo ma, keď sa prvý rozhodol nechať vykefovať Shi, on bol vždy skôr ten chladný, čo robil najväčšie caviky. Tentokrát mi dovolil ho bez problémov vyčistiť, dokonca na mňa nestupil pri čistení kopýt, čo bolo celom milé prekvapenie. Kým som ho čistila, rozprávali sme sa o nejakých dostihoch, ktoré sa mali konať, a v tej téme sme pokračovali aj kým som čistila ostatných. Rapi sa samozrejme rozhodla provokovať a odmietala mi dať nohu, Hoof celú procedúru absolvoval s obvyklým pokojom a Pony si to vyslovene užívala. Keď som skončila, Rapi nadšene vyhodila zadnými nohami. „A teraz pôjdeme behať!“ Eevee sa okamžite usadila na Hoofovi a s očakávaním na mňa pozrela. „Tak ideme?“ Poobzerala som sa po ohrade, ktorá mohla mať obvod tak kilometer. „Tak keď budete mať tie dostihy, čo tak si trochu zatrénovať? Eevee, tebe by sa tréning hodil tiež...“ Rapi nadšene prikývla. „Áno, áno, áno! Poďme trénovať na dostihyyy!“ Rozosmiala som sa. „Dobre, takže na začiatok sa trochu zahrejeme, áno? Tri kolečká, poklusom...“ potom som sa zarazila a pozrela na Ponyty. „Tak vy asi normálnym klusom. S Eevee sa k vám pridáme. Môže byť?“

14 Rory Rory | 5. března 2017 v 17:04 | Reagovat

2. časť :
Ponyty prikývli, Eevee tiež súhlasne zamrnčala, aj ke´d to neznelo zrovna nadšene. Otočila som sa k nej. „Ponyty sa rozohrejú, ale pre nás to bude taký vytrvalostný tréning, dobre? A večer potom môžeme ísť doladiť ešte ten železný chvost...“ Eevee prikývla a zoskočila na zem. „Dobre, môžem ísť!“ popohnala som ich a rozbehla sa popri ohrade. Rapi hneď vyšprintovala plnou parou vpred, kvôli čomu som ju musela hneď brzdiť. „Rapi, spomaľ. Toto sú rozohrievacie koliečka, šprinty skúsime neskôr.“ Rapi sklonila hlavu a spomalila. Aj tak si ale držala prvé miesto a určovala tempo, ktorému som po tri štvrťke koliečka prestala stíhať. Pomaly sa medzi mnou a Rapi tvorila medzera, nakoniec to skončilo tak, že Rapi bola v predu, Hoof a Shi hneď za ňou a Pony niekde medzi nimi a mnou s Eevee. Vyzerla tak, že jej je ľúto nás nechať za sebou. Dalo sa to čakať, že na Ponyty mať nebudeme, no medzera medzi nami ma aj tak neuveriteľne štvala a Eevee zjavne tiež, preto sme obidve inštinktívne zrýchlili. Keď sme dobehli tretie kolo, Ponyty tam už dobrú chvíľu stáli a pokojne nás pozorovali. Dobre, Rapi sa uškŕňala. „Kde ste boli tak dlho, slimáci?“ rýpla si a ja som na ňu zazrela, lebo na nič viac som sa nezmohla. Až keď som konečne chytila dych, napriamila som sa. „Dobre, teraz jedno kolečko. Kto pribehne prvý, vyhráva. Jasné?“ Ponyty prikývli a ja som do hliny vyryla čiaru. „Nechcem vidieť žiadne podvádzanie, ale férové preteky, áno?“ „Jasné, jasné!“ prikývla Pony nadšene. „Nepotrebujem podvádzať, aby som vyhrala!“ nadšene pohodila hlavou Rapi a postavila sa na čiaru. Pony, Shi a Hoof ju napodobnili. „Dobre. Eevee, odštartuješ?“ Eevee prikývla. „Pripraviť sa... pozor... ŠTART!“ Ponyty vyrazili a rozbehli sa plnou rýchlosťou – Rapi rýchlo získala vedúce miesto a Shi bol len kúsok za ňou. Hoof a Pony nevyzerali, že by to brali zase až tak vážne, boli až kúsok za nimi, no aj oni poctivo bežali. V polke kolečka Shi Rapi predbehol, načo si Rapi naštvane odfrkla plamene a pridala. Dostali sa na jednu úroveň a bežali bok po boku. Pony a Hoof sa k nim nebezpečne priblížili a celá skupinka zrýchlila. Rapi a Shi sa začali pretlačovať, čo využil Hoof a elegantne ich tesne pred cielom predbehol a vyhral. Rozosmiala som sa. „Výborne, Hoof, pribehol si prvý!“ pochválila som ho. Ponyty pomaly spomalili a hlasno sa vydýchavali. „Som smädná...“ zamumlala Rapi, evidentne sklamaná. Pousmiala som sa. „Donesiem vám vodu, chvíľku vydržte. Zatiaľ si ešte dajte kolečko, pomaličky, len na vydýchanie. Teraz by ste nemali stáť,“ poradila som im. „Eevee, môžeš sa k nim pridať, ak chceš!“ Eevee prikývla a rozbehla sa popri nich. Po ceste som rovno zobrala čistiaci kufrík a vybrala sa do stajne. Pri boxe som našla vedro a napustila ho vodou. Keď som doňho ale strčila prst, voda bola ľadová. „To nemôžu takéto vypiť, len ochorejú...“ zamyslela som sa nahlas a rozmýšľala, ako vodu zohriať. „Daj im do toho slamu,“ ozvalo sa dievča, ktoré mi ráno povedalo, kde Ponyty sú. „Bude ich to štekliť a budú to piť pomalšie. Ver mi!“ usmialo sa na mňa a ja som jej úsmev oplatila. „Vďaka!“ Dievča sa ešte viac usmialo. „Nemáš za čo!“ mrklo a znovu sa stratilo v boxe. Do vedra som teda hodila za hrsť slamy a vybrala sa k Ponytám. Tie akurát dobehávali koliečko a keď videli vodu, vrhli sa ku mne. Rapi sa napila prvá, no hneď hlavu zdvihla. „Prečo je tam slama? Nemôžem to piť!“ Usmiala som sa. „Musíš to piť pomaly, lebo z tej studenej vody len ochorieš. Ber to tak, že piješ slamkou...“ zasmiala som sa na svojom vtipe, no zdalo sa, že nikto to nepochopil, tak som len mávla rukou. „Proste to pi pomaly!“ Eevee si mi mierne zadýchane sadla k nohám. „Som mŕtva. Ak ešte pôjdeme dnes trénovať, musím si najskôr dať šlofíka!“ No, oddych by padol aj mne, to som musela uznať. Ponyty sa postupne napili všetky a ja som otvorila bránku. „Dobre, panstvo, ideme domov. Začínam byť hladná, musím sa ísť domov najesť. A koniec-koncov, najesť by ste sa mali aj vy!“ Rapi vyšla z ohrady prvá, za ňou Hoof a Pony, a Shi išiel až so mnou. Eevee som si vysadila na plece, do jednej ruky zobrala vedro a druhou som bránku starostlivo zavrela. V stajni som si obliekla späť mikinu aj bundu a pozatvárala boxy. „Dnes si tu nebola dlho!“ povedala ticho Pony a znovu sa o mňa začala obtierať. Pousmiala som sa. „Prepáč, moja, nabudúce vás zoberiem von na dlhú prechádzku, áno?“ Rapi nadšene pohodila hlavou. „Áno!“ Rozlúčila som sa s Ponytami a vybrala som sa domov.

15 Janet Janet | 6. března 2017 v 15:19 | Reagovat

Odměna 1000

16 Rory Rory | 12. března 2017 v 18:22 | Reagovat

Tentokrát som sa rozhodla zapojiť aj Espeona. Eevee bola jasná, tá výlety na faru zbožňovala, a Absola som chcela zobrať tiež. Plánovala som totiž ísť na vychádzku, čo som Rapi sľúbila, a ľudia by tam moc nemali byť, takže to bolo ideálne. Starosti mi ale robil Espeon. Odkedy sme sa zoznámili sme moc nepokročili, čo ma trochu mrzelo, no bola som rozhodnutá ho prevychovať. S Eevee na pleci som už ako každú Nedeľu ráno zamierila na farmu. Absola aj Espeona som nechala v pokéballoch – Absola kvôli ľuďom, ktorých sme mohli stretnúť a Espeona skôr zo sebeckých dôvodov, lebo sa mi nechcelo počúvať jeho sťažnosti, kým som nebola úplne zobudená. Vonku bolo príjemne a svietilo slniečko, takže som bundu nechala doma a zobrala si len mikinu. Na farme som sa už nezdržovala hľadaním nejakého dospelého, rovno som zamierila za Ponytami. Rapi nervózne vykúkala z boxu a vyhliadala ma, čo ma donútilo rozosmiať sa. „Ahoj, moja, tešila si sa na mňa?“ spýtala som sa, keď som ju hladkala. Rapi odfrkla. „Na prechádzku!“ Prevrátila som oči a vytiahla pokébally Absola a Espeona. „Niekoho by som vám chcela predstaviť, ale ešte pred tým... buďte s nimi trpezliví, áno? Minimálne s Espeonom...“ Pony sa zatvárila zmätene. „Na nich? Máš ďalších pokémonov? Nie len toho rozmaznaného Espeona a Eevee?“ Eevee vyskočila na stoličku, ktorá bola pri jej boxe, a pozrela na ňu. „Pridal sa k nám aj Absol. Je z útulku a najskôr ju nemal rád, ale teraz je úplne úžasný. Nechal ma, aby som sa na ňom viezla domov,“ zverila sa Eevee nadšene. „Tak fajn, Absol, Espeon, poďte von!“ vyhodila som ich pokébally a temný a psychický pokémon sa objavili vedľa seba. Obidvaja sa najskôr len poobzerali, Absol sa zatváril mierne zvedavo a Espeon skôr otrávene. „Nehovor, že si ma sem naozaj zobrala...“ zavrčal podráždene a znechutene sa obzeral. Absol na mňa spýtavo pozrel. „Sme na farme. Chodím sa sem starať po Ponyty,“ vysvetlila som mu. „Zoznámte sa, toto sú Absol a Esp,“ ukázala som na svojich pokémonov, „a toto Hoof, Rapi, Pony a Shi,“ ukazovala som na Ponyty. „Rada vás spoznávam!“ povedala nadšene Pony, no Espeon len odfrkol. „Chcem spať!“ Eevee naňho mierne zavrčala. „Je ráno. Pred chvíľou si vstal!“ Esp na ňu zazrel, no ďalej to už nekomentoval. Eevee sa presunula k Hoofovi a ja som si čupla k Absolovi. „Si v poriadku? Dnes tu nieje moc ľudí, tak som si povedala, že by si si to mohol užiť, ale ak nechceš...“ Absol sa usmial. „Som v poriadku!“ prerušil ma. „Vlastne sa mi tu celkom páči!“ Zaškľabila som sa naňho. „To ťa prejde, keď začneme čistiť boxy!“ Pony pobavene pohodila hlavou a Shi si odfrkol. „A potom pôjdeme von!“ povedala nadšene Rapi. „Kam pôjdeme?“ spýtal sa Hoof kľudne a pozornosť všetkých sa obrátila na mňa. Dokonca aj Espova. Len som mykla plecami. „Uvidíme! Takže, čo máme dnes urobiť?“ spýtala som sa sama seba a začala premýšľať nad dnešným plánom. „Boxy nám čistiť nemusíš, už nám ich spravili!“ povedal Shi, čo ma potešilo. „Takže nás môžeš poriadne vyčesať!“ povedala nadšene Pony a Eevee súhlasne zamrnčala. Nadvihla som obočie. „Výborne. Takže najskôr vás nakŕmime, potom vyčistíme a môžeme ísť von, nie?“ spýtala som sa a ani neočakávala odpoveď, hneď somsa vybrala k miestnosti s krmivom. Absol sa ku mne pridal, čo som tak trochu očakávala. Pomohol mi doniesť krmivo a potom aj doplniť vodu, takže som to mala rýchlejšie ako zvyčajne. Tiež som sa nezamočila, no Absol skončil úplne mokrý. Začal zo seba otriasať vodu, kým Esp ho len zlomyseľne pozoroval. Všimla som si, že medzičasom vyhnal Eevee zo stoličky a zabral si ju pre seba. Rozhodla so sa to ale neriešiť a otvorila som dvere na Poninom boxe. „Pony, mohol by ísť k tebe na chvíľku Absol? Nech sa usuší, nechcem, aby nachladol...“ Pony ústretovo ustúpila od dverí a Absol opatrne vstúpil. Pony sa k nemu sklonila a začala ho ohrievať, čo Absola najskôr zarazilo, no potom sa uvoľnil. Pousmiala som sa a začala kefovať Rapi. Ako vždy mi nechcela dovoliť vyčistiť jej kopytá, no nakoniec sa ma zastal Shi, keď na Rapi varovne pozrel. Vykefovala som ju a prečesala jej hrivu, už som v tom mala prax, takže som sa rýchlo presunula k Hoofovi a rovno som pri tom vykefovala aj Eevee. Shi mal zase svoju úžasnú náladu a znovu sa mi pokúsil pristúpiť nohu, tentokrát som to už ale čakala a podarilo sa mi nohu odtiahnuť. Shi na mňa pozrel. „Učíš sa!“ mrkol. Našpúlila som pery. „Je milé, že ti na mne tak záleží...“ Poslednýkrát som mu prešla kefou po srsti a potom bez problémov spravila Hoofa a presunula sa k Pony. U nej sa stále sušil Absol, ktorý sa nechal tiež vykefovať. Potom som prešla k stoličke, na ktorej sa rozťahoval Esp a nástojčivo na mňa pozeral. „Vyčeš aj mňa!“ rozkázal si a ja som nadvihla obočie. „Esp, už sme sa o tom rozprávali. Ak niečo chceš, popros...“ Espeon na mňa zazrel a mlčal, tak som len mykla plecami a všetko odložila. Potom som sa vrátila a oprela sa o Ponyn box. „Dobre panstvo, môžeme ísť?“ Ponyty zdvihli hlavy, ako na povel. Rapi si nadšene odfrkla. „Juchú, konečneee... pôjdeš zase na Pony? Som si istá, že krpec bude nadšený...“ zarazila som sa. Na Pony? A potom mi došlo, že ak pôjdeme von, Ponyty určite neuspokojí moje ľudské tempo a budú chcieť ísť rýchlejšie a to znamená... „Nie, nie, nie, nie, nie!“ začala som triasť hlavou. „Prečo? Bude sranda...“ „Áno, áno, áno... prosím!“ pridala sa k Rapi aj Eevee. Espa to zjavne nezaujímalo, stále sa na mňa mračil a Absol vyzeral zmätene. „Čo nie?“ spýtal sa a ja som sa k nemu otočila. „Chcú aby sme išli na vychádzku a ja aby som išla na Pony!“ „Nezhodím ťa, neboj sa...“ prosíkala aj Pony. „Prosím, prosím, prosím...“ Porazenecky som vzdychla. „Fajn, fajn, ale ak-“ „Nič sa nestane!“ povedal Absol pokojne a ja som sa naňho vynútene usmiala. Vôbec som si tým nebola istá, no nakoniec som z háčiku s menom Pony zvesila uzdu a sedlo a nechala sa inštruovať, ako jej ju nasadiť. „Es, ideš?“ spýtala som sa Espeona, ktorý podriemaval na lavičke pred stajňou, kde naňho svietilo slniečko. Esp len švihol chvostom. „Chcem spať!“ Mykla som plecami. „Fajn. Do obeda sme späť!“ povedala som mu a vysadla na Pony. To išlo ľahko, už som to mala nacvičené, plus som mala strmene, čo tam prvýkrát nebolo. Zhlboka som sa nadýchla. „Fajn, hlavne kľud...“ pomyslela som si a a objala Pony okolo krku. „Neboj sa!“ povedala tichúčko, ja som sa len usmiala, zdvihla sa do sedu a jemne som ju stlačila nohami. „Fajn, Pony, poďme na to...“ Pony vykročila a pomaličky nasledovala Shiho von z farmy. „Hlavne sa pevne drž,“ povedala mi ešte. Eevee sa znovu viezla na Hoofovi a Absol kráčal vedľa nich zjavne aj naňho Hoof spravil dojem. Keď sme vyšli nad farmu, skupinka zrýchlila a ja som veľmi rýchlo zistila, že jazdenie nie je až tak pohodlné, ako som si myslela. Potom ale Ponyty zrýchlili do cvalu (a Absol im celkom slušne konkuroval) a odrazu to bolo, ako keby som lietala. Teda, niežeby som niekedy lietala, ale mala som taký pocit. „No? Aké je to?“ zakričala na mňa Rapi, ktorá bežala vedľa Pony, no vďaka vetru som ju mala problém počuť aj tak. „Nie je to až také strašné!“ odpovedala som sa a mrkla na ňu. Rapi pohodila hlavou a pridala, predbiehajúc všetkých. Postavila som sa a zaborila ruky do Poninej hrivy. Bol to naozaj úžasný pocit. Na konci lúky všetci postupne spomalili a nakoniec zastavili, divoko oddychujúc. Rapi sa rozhodla, že nás zavedie k vodopádom, no namiesto toho sme krásne zablúdili a z lesa sa dostali až po dobrých dvoch hodinách. Medzitým sa stihli Rapi a Shi pohádať, Eevee začať sťažovať, že je hladná a mňa z toho začala bolieť hlava. Keď sme sa nakoniec vymotali z lesa a pod nami uvideli farmu, všetci sme boli nadšení. Ponyty okamžite vystrelili do cvalu a rútili sa domov, ja som sa pokúšala nejačať. Absol vyzeral, že je nad vecou a spolu s Eevee, ktorá už nejakú dobu išla po svojich, nás nasledovali svojím vlastným, o dosť pomalším tempom. Ponyty a zastaili pri bráne a hlasno oddychovali, keď oni dvaja boli ešte len v polke kopca. „Dobre, musíme si ujasniť pravidlá. Ja som tu za vás zodpovedná, takže žiadne také, že sa len tak rozbehnete, dobre?“ Hoof a Pony mali aspoň tú slušnosť zatváriť sa ospravedlňujúco, Rapi sa zasmiala a Shi rozhodne nevyzeral, že by si moje slová zobral ku srdcu. Naštvane som vzdychla a chcela im poriadne vynadať, no vtedy k nám prišli Absol a Eevee a ja som len vydýchla. Namiesto toho som teda len objala Pony okolo krku. „Ďakujem, že si ma nezhodila...“ zašepkala som jej a ona si potichu odfrkla. „To je samozrejmé...“ Vtedy sa k nám strčila Rapi. „Že nemusíme ísť do stajní? Necháš nás vo výbehu, prosím???“ nahodila prosebný výraz. Vzdychla som a zosadla. „Jasné, ale potom už pôjdem. Trochu sme sa zdržali, som hladná. Vy nie?“ Odviedla som teda Ponyty do výbehu. Rapi okamžite odbehla a začala behať po lúke, Shi ju po chvíli aj s Hoofom nasledovali a ja som zatiaľ odsedlávala Pony. Tá mi na rozlúčku drcla nosom do hlavy. „Tak zase o týždeň?“ Prikývla som a ona spokojne odklusala za ostatnými. Eevee som zobrala na ruky a s Absolom edľa seba som išla za Espom, ktorý sa nepohol odkedy sme odišli. Mal zavreté oči a zdalo sa, že spal. Čupla som si k nemu a pohladkala som ho po chrbte. „Esp? Zlatíčko? Vstávaj, ideme domov...“ Esp zažmurkal a rozospato na mňa pozrel. „Už? A to sa mi tak dobre spalo...“ zoskočil ale z lavičky a ponaťahoval sa. „Som hladný... a stále chcem, aby si ma vyčesala!“ povedal panovačne a ja som sa uškrnula, vyťahujúc pokébally. „Najskôr musíš poprosiť, pamätáš...?“ Esp na mňa len zazrel. Mykla som plecami. „Dobre, Esp, naješ sa doma, teraz sa vráť. Eevee, Absol, to platí aj pre vás. Oddýchnite si,“ povedala som pokémonom, ktorí zmizli v pokéballoch. Strčila som ich do tašky a vyšla z farmy.

17 Janet Janet | 13. března 2017 v 15:56 | Reagovat

Odměna 600,-

18 Rory Rory | 19. března 2017 v 19:19 | Reagovat

Znovu bola nedeľa a ja som sa po obede vybrala na farmu. Espeon už neprotestoval toľko ako minule, no neodpustil si miernu urazenosť. Absol a Eevee išli bez nátlaku, Eevee bola jasná a Absol vyzeral, že sa tiež celkom teší. „A čo budeme dnes robiť? Zase pôjdeme niekam von?“ spýtala sa Eevee. „Chcela by si?“ mrkla som na ňu. Eevee zavrtela chvostom a vyskočila na Absola. Absol na ňu kútikom oka pozrel a mierne sa pousmial. Zavrtela som hlavou. Na farme sa Esp hneď rozvalil na slnečnej lavičke. „Zostanem tu,“ zahlásil a ja som prikývla. „Fajn, potom za tebou prídeme,“ povedala som mu a vošla do stajne. Automaticky som zamierila k Ponytám, zavesila si mikinu na klinec a oprela sa o stenu. „Čauko...“ Rapi pohodila hlavou. „Ahoj, ahoj, ahoj. Konečne si tu. Pôjdeme von? Rýchlo, poďme, poďme, prosím...“ Rozosmiala som sa. „Dobre, Rapi, hlavne kľud, Najskôr práca, potom zábava...“ Eevee si odfrkla. „Že to hovoríš práve ty...“ Zamračila som sa na ňu. „Ale pšt, Eevee...“ Absol, Ponyty a Eevee sa rozosmiali. Urazene som sa vybrala po jedlo. Rozložila som si vedrá a začala ich plniť. Absol za mnou po chvíli pribehol. „Nehnevaj sa...“ Usmiala som sa naňho a pohladkala ho po hlave. „Nehnevám, neboj. Pomôžeš mi?“ ukázala som na vedrá, ktoré som naplnila jedlom, a Absol hneď dve nabral na svoj roh. Ja som zobrala zvyšné dve a zamierili sme späť k boxom. Vedrá som dala Ponytám do boxov a potom som sa vybrala po čistiace potreby. Stále som nechápala, na čo presne majú štyri rôzne kefy, toľko druhov hrebeňov a tak ďalej, no začínala som rozumieť tomu, ktorá je na čo. Zobrala som celú krabicu a doniesla ju k boxom. Eevee mi hneď skočila do náručia so svojím roztomilým: „Vyčešeš ma???“ a ja som ju nemohla odmietnuť. Zobrala som kefu, ktorá vyzerala byť celkom normálna a začala ju prečesávať. Mala naozaj huňtý kožúšok, preto ma moc neprekvapilo, že som nakoniec mala na kefe guču srsti. Eevee ale vyzerala spokojne, takže som to neriešila. Potom sa na radu prihlásil Absol. Ten sa tiež nechal vyčesať a takisto mi po ňom zostala guča bielych chlpov. Jeho chlpy však boli dlhšie a hrubšie. Keď som sa postarala o obidvoch svojich pokémonov a Ponyty ešte stále jedli, zobrala som kefu a vyšla pred stajne za Espeonom. Čupla som si k nemu. „Vyčešem ťa?“ spýtala som sa a potriasla kefou v ruke. Esp otvoril oči a dlho na mňa pozrel. Potom prikývol a posadil sa. „Môžeš!“ dovolil mi a ja som si k nemu sadla. Začala som ho prečesávať, a bola som naozaj ohromená. Vlastne mi malo dôjsť, že ak ho jeho bývalý tréner naozaj tak rozmaznával, tak bude mať úžasne hebučkú srsť, no kým som to necítila na vlastnej koži neuvedomila som si to. Keď som skončila, Esp mi ležal na kolenách a podriemaval. Pousmiala som sa a opatrne sa spod neho vyvliekla. Snažila som sa ho nezobudiť, no Esp aj tak otvoril oči a pozrel na mňa. Hneď ich ale zavrel a znovu sa schúlil do klbka, takže to bolo vporiadku. Vrátila som sa do stajne, kde už Ponyty medzičasom dojedli. Vyzbierala som kýble a vošla do Shiho boxu s kefami v rukách. „Dnes žiadne prišľapovanie nôh, áno?“ Shi na mňa len tajomne pozrel. Vzdychla som si a začala ho čistiť. Samozrejme, že sa mi na nohu skúpiť pokúsil. Úspešne, takže som chvíľku skackala na nezranenej nohe, trochu nadávala a zazerala na shiny Ponytu, ktorá sa na mňa pobavene pozerala. Naštvane som ho dočistila a prešla k Pony. „Pôjdeme si aj dnes zajazdiť?“ Pony ma celkom prekvapovala. Keby som ja mala niekoho nosiť na chrbte, rozhodne sa na to neteším, ale na druhú stranu, niesom Ponyta. Možno že tie na to majú iný názor. „Rozmýšľala som, že dnes zoberiem Rapi na lonžku a potom sa môžeme ísť prejsť...“ súhlasila som. Rapi nadšene zastrihala ušami. „Áno, áno, áno!“ S úsmevom som dočistila Pony a prešla k Hoofovi. „Absol? Hodíš mi hrebeň?“ spýtala som sa po chvíli, lebo jeho hriva bola naozaj zamotaná. Nakoniec som ju ale rozčesala a prešla som k Rapi. Tam som sa zhrozila. „Rapi?“ zavrčala som. Rapi na mňa nevinne pozrela. „Áno?“ Zazrela som na ňu. „Prečo si celá od blata?“ Rapi nadšene pohodila hlavou. „Spadla som a zašpinila sa...“ Odfrkla som si a kefou ju udrela do zadku. Rapi švihla chvostom a vyjakla, no vedela som, že ju to naozaj nebolí. S povzdychom som si zobrala veci a začala z nej blato doslova zoškrabovať. Rapi sa krútila, vrtela a stále brblala, že ju moc ťahám. Nakoniec som z nej ale úspešne dostala väčšinu blata dole. „A teraz pôjdeme?“ spýtala sa nadšene, keď som odstúpila a obdivovala svoje dielo. Prikývla som a z boxu jej zvesila ohlávku. Nasadila som jej ju a vyviedla ju z boxu. „Za chvíľu sme späť, áno? A nie, Shi, nevychádzajte z boxu a nerobte... eh, hocičo, čo si chcel robiť!“ dodala som, keď som videla jeho pohľad. Shi si odfrkol a zatváril sa ako svätúšik, na čo som mu neskočila. Ešte raz som naňho výstražne pozrela a vyšla s Rapi von. „Takže... kde presne je tá kruhová ohrada?“ Rapi ma doviedla na správne miesto a nechala sa pripnúť na lonž. Potom začala okolo mňa pomaly krúžiť. Po pár minútach k nám prišiel Absol a sadol si mi k nohám. Pozrela som naňho. „Čo, už ťa to tam prestalo baviť?“ Absol na mňa žmurkol a jemne pokrútil hlavou. Nič ale nepovedal, takže som len mykla plecami. „Dobre, Rapi, trochu zrýchlime, áno?“ Rapi okamžite rýchlejšie tempo a ja som ju očarene sledovala. Bola tak rýchla a zároveň vyzerala tak úžasne, dokonalo... „Wow...“ zašepkala som. Rapi spomalila a pozrel ana mňa. „Bolo to dobré?“ „Úžasné!“ odpovedala som hneď. Rapi vyzeral nadšene a znovu pridala. „Chcela... by som... sa vyvinúť,“ hovorila popritom. „Mohla... by som... byť... super rýchla... a... super nádherná...“ Pousmiala som sa. „To už si...“ Po chvíli sme zmenili smer a Rapi pokračovala. Tak ma napadlo, že načo tam vôbec som. Vyzerala, že si vystačí sama. Odrazu som mala nepríjemný pocit, tak som pozrela ku svedrám do stajne a skoro ma porazilo, keď som tam uvidela tri Ponyty a Eevee. Podliezla som ohradu a prešla k nim. Všimli si ma – Eevee a Pony sklopili hlavy, Hoof sa pozrel mimo, ale Shi na mňa len vyzývavo pozrel. „ČO sa stalo s zostaňte-v-stajni?“ zavrčala som naštvane a založila si ruky v bok, keď som k nim prišla. „Nudili sme sa...“ pohodil hlavou Shi a ja som naňho zazrela. Zmĺkol. „Takže panstvo, hovorím vám to poslednýkrát! Som za vás zodpovedná, a ak budete pokračovať v ignorovaní mojich rozhodnutí, priviažem vás. A myslím to vážne!“ Hoof sa začal tiež tváriť previnilo, čo som brala ako úspech. Aj Shi chvíľu vyzeral mierne ospravedlňujúco, no rýchlo to zmizlo. Donútila som sa ukľudniť. „Dobre, dobre, poďme po Rapi a môžeme ísť. Ale nech sa to už neopakuje!“ Všetci svorne pokrútili hlavami a ja som prišla k Rapi, ktorá už stála pri ohrade. „Dnes pôjdem na tebe!“ oznámila som jej a Rapi vyzeral mierne potešene. Postavila sa bližšie k ohrada, na ktorú som vyliezla, a uľahčila mi tak nasadnutie. Naklonila som sa, otvorila bránku a Rapi vyšla von. „Kam ideme?“ Zamyslela som sa. „Nemáme čas znovu dve hodiny blúdiť v lese, takže pôjdeme len na lúku za farmou!“ rozhodla som nakoniec a Rapi prikývla. Prekvapil ma ale Esp, ktorý sa objavil vedľa Absola a kráčal s nami. „Esp?“ spýtala som sa ho ticho a on zjavne moju otázku pochopil. „Už som sa nudil!“ povedal arogantne a povýšenecky na mňa pozrel. Potom si premeral Pony a vyskočil na ňu. Mal šťastie, že to bola Pony, ktorá ho nezhodila, lebo taký Shi... každopádne, Pony len potriasla hlavou a pridala, aby sa dostala na úroveň Rapi. Vyšli sme na lúku a minimálne ja som si užívala slniečko. Privrela som oči a nechala Rapi viesť, úplne som sa uvoľnila a ľahla si jej na krk. „Aaaa, to je supeeer...“ zamrmlala som a Rapi si pobavene odfrkla. „Ani to neskúšaj!“ varovala som ju, aj keď neviem pred čím. Ale ako som Rapi poznala, niečo určite chcela urobiť a viem, že by sa mi to nepáčilo. Sklamane odfrkla a ja som sa usmiala. Nakoniec sme sa prešli až k lesu, kde sa Ponyty pásli, Espeon spal a my s Eevee a Absolom hrali naháňačku. Fakt inteligentná hra, musím uznať, ale bola to zábava. Po čase sa k nám pridali aj všetky Ponyty a vtedy som usúdila, že je čas ísť domov. Znovu som vyliezla na Rapi, ktorej som tentokrát dovolila domov dobehnúť. Pony, ktorá znovu viezla Espeona, Hoof, ktorý pre zmenu niesol Eevee, Shi a Absol bežali spolu s ňou, takže na farme sme boli dosť rýchlo. Ponyty som odviedla do boxov (aj keď to bolo skôr tak, že sa do boxov odviedli sami), rozlúčila sa s nimi a zamierila som s mojimi pokémonmi po boku domov.

19 Janet Janet | 19. března 2017 v 21:22 | Reagovat

"Děkujeme. Dnes pro tebe máme nabídku: Chceš 700,- nebo ponytu z farmy?"

20 Rory Rory | 20. března 2017 v 16:39 | Reagovat

Asi radšej tú ponytu :3

21 Rory Rory | 20. března 2017 v 16:46 | Reagovat

Pony, ak teda môžem

22 Rory Rory | 26. března 2017 v 21:07 | Reagovat

Na farmu som sa tentokrát chystala so zmiešanými pocitmi. Vedela som, že Pony to tam zbožňovala, a trochu som sa bála, že tam bude chcieť zostať. Nakoniec som si ale pár krát nahlas zopakovala, že nebude, a sebavedomo vykráčala z domu. Tam som sa zastavila a vytiahla Poniin pokéball. Keď sa predo mnou Pony objavila, videla som na nej že vie, kam ideme. Prešla ku mne a upokojujúco do mňa strčila nosom. Pohladkala som ju a obidve sme tam len tak stáli a mlčali. Po chvíli som na ňu pozrela. „Tak čo, Pony, odvezieš ma na farmu?“ spýtala som sa jej s úsmevom a Pony prikývla. Vysadal som na ňu a Pony poklusom zamierila za mesto. „Ďakujem, že ma tam berieš...“ povedala po chvíli a ja som ju pohladkala po krku. „Ale to je samozrejmé!“ odpovedala som jej rýchlo a Pony pohodila hlavou. „Keď povieš...“ zamrmlala. „Som zvedavá, ako budú reagovať, keď zistia, že sa Eevee vyvinula!“ dodala po chvíli. Uškrnula som sa. „To aj ja. Ja som skôr zvedavá, ako to zobral Esp. Pravdepodobne sa mu teraz zosypal svet. Už nebude môcť používať to svoje som-jediný-vyvinutý-pokémon-takže-som-ten-najlepší-a-najobľúbenejší-a-dajte-mi-pokoj-chcem-už-spať!“ natiahla som škodoradostne a Pony sa potichu rozosmiala. Na farmu sme prišli s úsmevom. Pred stajňami som zosadla a pohladkala ju po nose. „Počkáš tu na mňa? Hneď sme späť...“ Pony prikývla a ja som vošla do stajne. Hneď som zamierila k krabičkám s čistiacimi potrebami a jednu som zobrala. Porom som prišla k Ponytám. „Ahojte, zlatíčka!“ usmiala som sa na nich. Shi na mňa podozrievavo pozrel, Hoof kývol a Rapi nadšene zdvihla hlavu. „Ahoooj! Je tu aj Pony? Môžeme ju vidieť? Prosíííím!“ No, uznala som, že niektorí ľudia, v tomto prípade skôr pokémoni, sa nikdy nezmenia. Pootvárala som im boxy. „Čaká vonku. Poďte...“ Ponyty sa nechali vyviesť pred stajňu. Tam sa okamžite zhŕkli okolo Pony a začali ju zasypávať otázkami. Teda, Rapi začala. Hoof s úsmevom počúval a Shi na mňa usilovne zazeral. To bolo desivé, vlastne som bola pripravená začať utekať, keby sa ma pokúsil prizabiť, alebo tak. Vzdychla som si. „Okej, poďme. Dnes je pekne, zostaneme vonku, dobre?“ Pony spokojne preklusala k bránke, a ostatné Ponyty išli rýchlo za ňou. Pomaly som za nimi prišla a pustila ich do ohrady. „Dobre, zlatíčka, čas na kefy. A Shi, neopováž sa mi zase stúpiť na nohu!“ zazrela som naňho a Shi zazrel na mňa. V tom momente som sa stiahla, čo rozosmialo Rapi. „No tááák, on je len trochu naštvaný, že si zobrala Pony preč... a pravdepodobne sa ti pokúsi vyhrážať, že ťa upáli za živa, ak sa k nej nebudeš správať pekne!“ dodala šepkajúc a spokojne sa ku mne postavila, aby som ju vykefovala. Prevrátila som oči a začala ju čistiť, ale stále som vnímala Shiho naštvaný pohľad. „A kde máš svojich pokémonov?“ spýtal sa po chvíli Hoof a my sme si s Pony vymenili sprisahanecké pohľady. Odložila som kefy a vytiahla pokébally. Vyvolala som von najskôr Espa a Absola, Umbreon až ako poslednú. „Máš nového pokémona? Ahoj, ja som Rapi! Rory, a kde je Eevee?“ spýtala sa Rapi a Pony sa začala dusiť od smiechu. Umbreon prevrátila oči. „To som predsa ja, trúbka!“ Rapi na ňu zamyslene pozerala a bolo doslova vidno, ako jej to pomaly dochádza. Nakoniec zalapal po dychu a prudko roztvorila oči dokorán. „Eevee? To si ty?“ Oprela som sa o ňu, aby som nespadla, tak veľmi som sa smiala. „Nieee...“ natiahla Umbreon s úsmevom. „V skutočnosti som mimozemšťan, ktorý predstiera, že som ja a že som sa vyvinula!“ mrkla na Rapi, ktorá si urazene odfrkla keď jej došlo, že si z nej robí srandu. Znovu som zobrala kefy a pokračovala v jej česaní, kým ostatní sa stále zabávali na Rapi. Po chvíľke som sa presunula k Hoofovi, ktorého som zvládla celkom rýchlo, a nakoniec som so srdcom až v krku prešla k Shimu. „Mier...?“ povedala som neisto, ale Shi na mňa len zazrel. „Ak jej ublížiš...“ zavrčal, no ja som ho prerušila. „Neublížim. Nemusíš sa báť. Je teraz môj pokémon, člen môjho tímu, mojej rodiny. Dám na ňu pozor, sľubujem!“ Shi len odfrkol a nechal ma, aby som ho vyčistila. Začal ma úplne ignorovať, dokonca sa mi ani nepokúsil pristúpiť nohu. Z časti som si vydýchla, no moja druhá polovica sa cítila neuveriteľne hlúpo, smutne a trochu sa bála. Rozmýšľajúc, čo mám spraviť, som sa vybrala vyčistiť stajne. Keďže som čistila len tri, bolo to o dosť jednoduchšie a rýchlejšie. Vymenila som im podstielku, vyviezla fúrik do hnoja a doplnila im vodu a jedlo. Celý čas som rozmýšľala nad Pony a Shiom a naozaj som nevedela, čo mám robiť. Oprela som sa o box a vzdychla som si. „Čo sa deje?“ ozvala sa vedľa mňa Umbreon a ja som nadskočila, lebo som si ju predtým nevšimla. „Ale nič...“ zamumlala som rýchlo. Umbreon si odfrkla. „No jasné...“ Vzdychla som si. „Shi je na mňa naštvaný, lebo som zobrala Pony preč...“ vysvetlila som jej a Umbreon prevrátila oči. „Shi je naštvaný stále, ak si si ešte nevšimla!“ Uškrnula som sa, lebo vlastne mala pravdu. „Teraz sa len bojí, že sa jej niečo stane. Pravdepodobne spolu vyrastali, a on sa o nich všetkých vždy staral. Je jeho povinnosťou zaručiť jej šťastie!“ Usmiala som sa a pohladkala ju po hlave. „Dobre, Umbreon, pochopila som. Proste mu ukážem, že Pony je v tých najlepších rukách!“ Umbreon na mňa skepticky pozrela. „Fakt? A ako?“ Nabrúsene som na ňu pozrela. „Nemala by si ma podporovať a nie zhadzovať?“ Umbreon znovu prevrátila oči, ale mlčala. Zdvihla som sa. „Som si istá, že som tu niekde videla mrkvu...“ zamierila som do miestnosti s krmivom, aby som našla mrkvu. Umbreon sa ku mne pridala a pomohla mi, nakoniec sme odchádzali s vedrom do polky naplneným mrkvou. Espeon sa medzičasom natiahol na tráve, Absol si ľahol kúsok od neho a Ponyty sa pásli a rozprávali. Nepočula som čo, ale keď aj Rapi vyzerala vážne... Zamyslela som sa a pozrela na Umbreon, ktorá stále vedľa mňa. „O čom si myslíš, že sa rozprávajú?“ Umbreon mykla plecami. „Spýtaj sa ich. Ale povedal aby som, že o tom, že máš Pony...“ Pony si ma všimla a okamžite ku mne zamierila. Nechala sa pohladkať a potom sa na mňa usmiala. „Ospravedlň ho. Len sa o mňa bojí...“ Mykla som plecami a ponúkla jej mrkvu, ktorú samozrejme hneď začala žuť. Vedro som vložila do ohrady v momente, ako sa k nám priblížil zvyšok. Ponyty sa do mrkvy pustili okamžite. „Takže Pony... aké je to mať trénera? Ja som nikdy trénera nemala, takže som strááášne zvedavááá!“ Uchechtla som sa, ale Ponina odpoveď ma zaujímala. Pony na mňa veselo pozrela. „Je to super. Samozrejme, že mi všetci chýbate, ale stále sa s vami môžem vidieť, nie?“ Po tomto mňa Shi prestal ignorovať a zazerať na mňa, stále však nevyzeral úplne zmierený s myšlienkou, že tam Pony nie je. Nakoniec ho ale Pony a Rapi donútili ospravedlniť sa mi, aj keď si nemyslím, že to bolo zrovna úprimné ospravedlnenie. Nechala som to ale tak a zvyšok dňa som sa snažila nevnímať napätú atmosféru, ktorá medzi nami bola. Po menšej prechádzke, ktorá sa zvrtla na preteky Ponýt, sme sa vrátili späť na farmu a Ponyty sa začali lúčiť. Pony vyzerala dosť smutne, keď som zvyšok odvádzala do stajní. Vrátila som Absola, Espa a Umbreon späť do pokéballov a vysadla na Pony. „No tak, dievča, poďme domov. Sľubujem, že sa sem vrátime...“ Pony sa usmiala a vybehla z farmy.

23 Janet Janet | 27. března 2017 v 15:58 | Reagovat

700,-

24 Rory Rory | 2. dubna 2017 v 18:04 | Reagovat

Keď som sa ráno zobudila a zistila, že mám ešte kopec času rozhodla som sa ešte si pospať. O niekoľko hodín neskôr som sa zobudila kvôli nepríjemnému pocitu. Umbreon, ktorá sedela vedľa postele a uprene na mňa pozerala nevyzerala, že by ma ešte nechala spať. Po chvíli, keď mi jej pohľad začal byť naozaj nepríjemný, som sa s povzdychom posadila. „Áno, Umbreon?“ Umbreon na mňa víťazoslávne pozrela a ja som dostala pocit, že som práve prehrala hru o to, ktor vydrží dlhšie. A možno som ju aj naozaj prehrala. „Pôjdeme dnes na farmu?“ prehodila a ja som prikývla. „Samozrejme...“ odpovedala som jej zmätene. Umbreon prikývla. „Esp je hladný,“ povedala s dávkou nechute v hlase. Vzdychla som si a vstala som. „Veď hej, už idem... Ty, Umbreon, mám na teba otázku...“ Umbreon na mňa pozrela a čakala, čo zo mňa vypadne. „Ako je to s vajíčkami a maličkými pokémonmi? Pony hovorila, že na farme sú teraz baby Ponyty a že keď trochu podrastú, pôjdu bývať do stajní k ostatným Ponytám... myslíš, že by nás za nimi pustili?“ Umbreon na mňa zamyslene pozrela. „Neviem,“ začala opatrne, „ale keď už máš Ponyty na starosti, tak si myslím, že by si sa s nimi mohla zoznámiť...“ Rýchlo som potriasla hlavou a začala sa obliekať. „Tak to nie je! Teda, samozrejme, že by som ich chcela vidieť, určite sú strašne roztomilé a tak, ale chcela by som, aby sa s nimi stretli ostatní... ako so svojimi súrodencami... chápeš...“ postupne som stišovala hlas, lebo jej ohľad mi hovoril, že mi ani trochu neverí. Vzdala som to. „Ok, chcem ich vidieť!“ usmiala som sa na ňu a Umbreon prevrátila oči. „Poďme jesť. Aj ja začínam byť hladná...“ Umbreon, Absolovi a Espovi som dala granule a potom som s jednou miskou vyšla von za Pony. Tak trochu ma mrzelo, že buď musela byť v pokéballe alebo vonku, hlavne keď my sme boli vovnútri. Absol jej ale často robil spoločnosť, niekedy sa k nim pridala aj Umbreon, takže moje výčitky svedomia sa tíšili. „Pony,“ zavolala som na ňu a Pony takmer okamžite pribehla. Položila som pred ňu misku s jedlom a ona sa do toho okamžite pustila. Oprela som sa o stenu a sledovala som ju. Kým dojedla, rozhodla som sa. „Vydrž chvíľu, hneď sme späť a môžeme vyraziť, áno?“ Prikývla a ja som odbehla dovnútra zavolať zvyšok. Pol hodinu nato sme už vchádzali na farmu a ako vždy sme išli rovno za Ponytami. „Rapi, Shi, Hoof,“ kývla som trojici a oni ma pozdravili spôsobom im vlastným Shi ma celkom slušne ignoroval, aj keď som si istá, že sa pousmial, Hoof mi kývol hlavou a Rapi začala hyperaktívne prešľapovať. „Pôjdeme von? Pôjdeme von? Pôjdeme von? Prosííím, poďme vooon...“ Rapi bola zábavná, nemohla som zabrániť smiechu. Pokrútila som hlavou. „Ty to nevzdáš, že? Dobre, zoberiem ťa von, ale len na chvíľu. Ešte niekto?“ Nakoniec sa rozhodli ísť aj ostatní, zostala len Umbreon a Esp, ale ten sa nerátal, lebo sa znovu niekde rozvaľoval a nás ignoroval. Najskôr som sa rozhodla ich vyčistiť, tak som si doniesla kefy a ostatné veci. Začala som s Hoofom, ktorý ako jediný nerobil problémy. Zvládla som ho pomerne rýchlo, už som to mala nadvičené. Rýchlo spraviť kopytá, potom poriadne kefovať srsť, prečesať hrivu a chvost a ta-dá, je to. U Rapi to bolo ťažšie, tá sa stále vrtela a prešľapovala, a tým mi čistenie sťažovala. Nerobila to ale úmyselne ako Shi, takže jej stačilo len každú chvíľu hovoriť, nech sa ukľudní. Niežeby to dlho vydržalo, do dvoch minút prešľapovala znovu. Nakoniec som ale dočistila aj ju a prešla k Shimu. Vyzeral, že za ten týždeň vychladol a už sa na mňa až tak nehnevá, aj tak som si ale stále pamätala jeho zabijácke pohľady. Znovu si neodpusil, aby mi šľapol na nohu, čo sa už stávalo pravidlom. Ktoré sa mi ani trochu nepáčilo. Vykefovala som aj Pony, aby sa nepovedalo, a potom aj ostatných. Až vtedy mi plne došlo, že Eevee už nieje Eevee ale Umbreon. Teda, samozrejme že som vedela, že sa vyvinula, ale stále som ju videla rovnako. Až keď som ju chcela zobrať na kolená mi došlo, že to už asi nebude možné. Zjavne to napadlo aj ju, lebo sa na mňa usmiala a sadla si tak, že si predné labky položila mne na kolená. Poškrabkala som ju a začala ju česať. Potom som ostatných odviedla na lúku, nech sa prebehnú a len s Umbreon som sa vrátila, aby som im vyčistila stajne. Keď som čistila druhý box, napadlo ma úžasné zlepšenie. S rozžiarenými očami som sa pozrela na Umbreon, ktorá sa zarazila. „Čo?“ Nadšene som tleskla. „Naučím ťa psychický útok!“ Umbreon na mňa zamyslene pozrela a chvíľu mlčala, až som sa zľakla, že som ju nejako nahnevala. „Dobre!“ usmiala sa nakoniec a ja som si vydýchla. „Ale prečo tak zrazu?“ Ukázala som ku kope špinavej slamy. „Ak by si vedela psychický útok, nemusela by som to robiť ručne!“ Umbreon si odfrkla a zamrmlala niečo, z čoho som pochytila len „nezodpovedná“ a „lenivá“. Zazubila som sa a rýchlo dokončila čistenie boxu. „Takže pôjdeme za tými malými Ponytami?“ spýtala sa ma Umbreon, keď som vysypávala fúrik a ja som zamyslene pokrčila plecami. „Neviem či môžeme. Ale poď, nájdeme niekoho, koho sa spýtame...“ Vybrali sme sa teda na prechádzku po farme. Po chvíli sme našli pána, ktorý mi vždy po práci zaplatil, a spýtali sme sa jeho. Chvíľu na nás podozrievavo pozeral, no nakoniec súhlasil. „Dobre, môžeš tam ísť, ty aj tvoji pokémoni. Ale opatrne, netlač na nich. Majú len dva týždne, sú ešte maličkí...“ Prikývla som a ubezpečila ho, že o nás ani nebudú vedieť. Potom som ešte odbehla doplniť Ponytám jedlo a vybrala sa za nimi na lúku. Po ceste sme sa zastavili u Espeona, ktorý sa vyhrieval na slnku. „Esp...“ pohladkala som ho a on sa prebral. „Čo chceš?“ spýtal sa mierne arogantne a ja som videla, ako sa Umbreon napla. Položila som jej ruku na hlavu a usmiala sa na ňu. Potom som sa otočila k Espovi. „Pôjdeme pozrieť malé Ponyty, dvojtýždňové, pôjdeš s nami?“ Esp sa zatváril dosť čudne, ako keby ho to naozaj zaujímalo, a potom prikývol a postavil sa. „Dobre, pôjdem s vami,“ súhlasil a nasledoval ma za Ponytami a Absolom do výbehu. Vysadla som na Pony a pomaly sme mierili k výbehu, kde sa nachádzali Rapidashovia a mláďatá. Už z diaľky som videla troch Rapidashov a tri Ponyty. Kúsok od nich sme zastavili a ja s mojimi pokémonmi sme zostali stáť, Ponyty z farmy a aj Pony išli ďalej. O niečom sa rozprávali a ja som umierala od zvedavosti. Nakoniec sa k nám ale Pony vrátila s malou shiny Ponytou vedľa seba. Bola tak malinká a roztomilučká, že som sa ledva ovládla, aby som na ňu neskočila. Namiesto toho som na ňu len nadšene pozerala a podľa Umbreoninho pohľadu som vedela, že vie čo som chcela spraviť. „Ahoj, ja som Cavallo a som Ponyta! Ty sa staráš o bračekov a sestričky?“ ozvalo sa to roztomilé stvorenie a ja som sa skoro roztopila. „Ááá... Pony, nehovorila si, že sú tak roztomilí...“ čupla som si aby som sa dostala na úroveň malej Ponyty. „Ahoj Cavallo, teší ma. Ja som Rory a áno, starám sa o tvojich súrodencov!“ usmiala som sa na ňu. Cavalo potichu zaerdžala. „A je pravda, že si teraz sestričkina trénerka?“ spýtala sa tenučkým hláskom. Prikývla som. „A staráš sa o ňu dobre?“ spýtala sa Cavallo výhražne a ja som prehltla. Tak veľmi mi pripomenula Shiho... Rýchlo som prikývla a Pony sa zasmiala. „Cavallo, nechaj ju. Prepáč, keď zistili, že si ma niekto odmviedol, strašne ho chceli spoznať...“ prehodila mojím smerom a ja som si vydýchla. Cavallo nadšene prikývla, už znovu bola roztomilá. „Aj ja chcem trénera. Bude ma zbožňovať a budem jeho obľúbený pokémon a najsilnejší a vyhráme spolu veľa zápasov a budeme neporaziteľní...“ Trochu mi pripomenula Rapi a potom som si spomenula, že sú vlastne všetci súrodenci. Usmiala som sa. Cavallo sa zarazila. „CHeš spoznať aj ostatných? Oh, samozrejme, že chceš! Poď, poď, rýchlo! Ale pozor, nie sú tak úžasní ako ja. Sú to dvojčatá, vieš?“ Kým sme sa dostali k ostatným, Cavallo neprestala rozprávať. Umbreon a Absol na mňa pomrkávali, Esp len podchvíľou pozrel na Cavallo a Pony sa usmievala. Dvojčatá boli rovnako okúzľujúce a roztomilé ako Cavallo a chvíľu mi trvalo, kým som to predýchala. Potom som si ale začala všímať opatrných a podozrievavých pohľadov ich rodičov a trochu som sa stiahla, predsa len som bola úplne cudzie dievča čo sa motalo okolo ich detí. A jedno z nich som si dokonca odviedla... Potom sa ale chvíľu Umbreon rozprávala s Dash a fakt nechcem vedieť, čo jej povedala, lebo nedôvera Rapidashov ustúpila a nahradilo ju pobavenie. Pravdepodobne im živo opísala nejaký môj trápny moment a nie vďaka, nechcem vedieť, čo si teraz o mne myslia. Vydržali sme s nimi celkom dlho, tak tri hodiny, a Cavallo, Hevonen a Álogo ma donútili hrať snáď všetky hry, čo sa na lúke dajú hrať, nutno podotknúť, že schovávačka nám moc nešla. Úplne vyšťavená som podvečer donútila ostatných rozlúčiť sa a so sľubom mláďatám, že ich ešte prídeme pozrieť, som ich odviedla do stajní. Tam som sa s Ponytami rozlúčila a tiež som sa vybrala domov.

25 Janet Janet | 3. dubna 2017 v 14:33 | Reagovat

Odměna 800

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama