Procvičení útoků

6. prosince 2016 v 17:53
Výsledek obrázku pro pokemon boj anime
Nezapomeň útoky procvičovat. Pokud je nebudete procvičovat, může se stát, že je pokémon zapomene. To budete muset pokémona útok, který zapoměl učit jako by ho neuměl. Jen mu to půjde rychleji. Můžete procvičovat více pokémonů i více útoků. Na tréninkové zápasy jdi však do tréninkových zápasů. Pokud chceš procvičovat, napiš:
1. Jaký pokémon procvičují útoky
2. Které útoky/který útok procvičuje
3. Průběh
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emma (notebook) Emma (notebook) | 6. února 2017 v 16:52 | Reagovat

1)Azula Fennekin
2)Precvičenie si útokov Škrabaví a Žhnoucí útok+ výdrž a rýchlosť
3) *Hneď ako mi Azula povedala, že by si dala tréning, zobrala som ju na ruky a spolu sme sa vybrali ku mne domov. Azula si to tam zatiaľ obzerala, veď to bol teraz jej nový domov a ja som sa zatiaľ prezliekala so športového oblečenia. Nechcela som v tom predsa nechať Fennekin samotnú a bol to náš prvý tréning. Chcela som s ukázať v dobrom svetle, no nie? Potom som zobrala Azulu na ruky, ktorá bola uchvátená bytom, že si ani nevšimla, že som sa prezliekla. Vydali sme sa teda cestou, ktorá nás doviedla až na tréningové pole, kde som zložila batoh pod strom. Nebudem ho nechávať predsa v strede pola, kde naňho môže každý stúpiť, no nie? Sadla som si ku batohu do tureckého sedu a Fennekin som si položila pred seba.* Takže kamoška, dnes nás čaká dosť ťažký tréning. Dúfam, že si pripravená. *Azula odhodlane prikývla, ale nechápala prečo nás čaká, a nie iba ju.* No budeme predsa trénovať spolu, no nie? *pokémon iba prikývol a ďalej to nechal tak.* No takže na dnes máme naplánované zopakovanie si  dvoch útokov, a to škrabaví a žhnoucí útok. Ale ešte predtým si dáme také malé, ale trochu únavné prekvapenie. *povedala som jej a zlomyseľne som sa usmiala. Azula iba na mňa zvedavo pozerala, lebo netušila, čo mám na mysli.* Takže čo hovoríš behanie? *opýtala som sa s úškrnom. Fennekin iba pretočila očami nad mojím správaním, na čo som sa zasmiala a energicky som vstala.* Tak poďme teda. Na rozcvičenie budeme trochu behať, aby nám to behanie potom išlo lepšie. *povedala som a poobzerala som sa po lúke. Mala obvod asi 3 kilometre, čo na rozbehanie bohate stačilo. Pozrela som sa na Azulu a povedala som jej aj moje myšlienky o obvode lúky.* Pokús sa prosím ťa nestratiť v tej tráve. *povedala som a narážala som na jej menšiu výšku. Tráva na tejto lúke bola docela vysoká, a Fennekin nebola práve najvyšší pokémon. Azula zase iba zakrútila očami a rozbehla sa so mnou v závese. To dievča bolo vážne odhodlané trénovať.
Po 25 minútach sme mali dobehané a v nohách už 3 kilometre. Nešli sme veľmi rýchlo takže to bolo také akurát dobré rozbehanie. Zastali sme pri strome kde máme veci a dali sme si poriadny strečing. Fennekin to chcela najprv vynechať, ale mohlo by sa potom stať, že by sa jej, alebo mne niečo stalo, čo určite nechceme. Nezdalo sa jej to potrebné a chcela hneď precvičovať útoky. Nakoniec som ju ale presvedčila, že strečing dôležitý je. Azula žiadne cviky ale nepoznala, preto opakovala po mne. A bolo to naozaj vtipné. Nevidela som totiž ešte nikdy žiadneho pokémona, čo robí naťahovacie cviky, ale verila som že nám to určite pomôže.
Po 15 minútach strečingu bola naša tepová frekvencia zase normálna, čiže sme nelapali po dychu ako nejaký psy a naše svaly boli poriadne natiahnuté.* Takže ako prvé cvičenie si dáme na rýchlosť. Odtiaľto až po ten strom budeme šprintovať, dobre? *ukázala som na strom vzdialený od nás asi 100 metrov. Takéto normálne šprinty sa behávajú, preto som nám nechcela dať kratšie. Vystrela som ruku pred seba a začala som spolu aj s prstami odpočítavať.* 5, 4, 3, 2, 1. Štart! *zakričala som a s Azulou sme sa rozbehli ku stromu. Nemohla som si pomôcť, ale pozrieť sa na Azulu, ktorá vyzerala strašne zlato keď behala. Nebola som si ale istá, čo by povedala na tieto moje myšlienky , preto som si ich nechala pre seba. Nie vždy však uvidíte malého pokémona behať. A vlastne nie vždy vidíte akéhokoľvek pokémona behať. Ku stromu som dobehla prvá a oprela som sa oňho. Fennekin došla len chvíľku za mnou a ťažko dýchala.* Tak teraz môžeme ísť pomaly krokom naspäť a potom ešte 29 krát. *povedala som s nadšením. Treba to brať predsa pozitívne. Už nie 30 krát, už iba 29 krát. Fennekin sa na mňa najprv pozrela, akoby mi preskočilo.* No veď ber to trochu pozitívne. Zoberiem ťa potom niekedy pozrieť tie tvoje chrámy. *snažila som sa ju presvedčiť, aby videl dobrú stránku tohto behania a šprintovania. Azula teda odhodlane prikývla a tak sme sa vybrali znova na štart.
Takto sa to opakovalo znova a znova a s Azulou sme sa navzájom podporovali, aby jedna z nás nezostala pri tom krásnom lákavom strome sedieť. Po polovici som si už necítila nohy, a mala som pocit že Fennekin tie svoje štyri tiež.* No tak buďme pozitívny. Keď si necítime nohy, aspoň nás nemá čo bolieť. *Fennekin sa iba namáhavo zasmiala a išli sme ďalej. Po 23 šprinte som už ani nemyslela. Všetky moje končatiny prepli na automatiku. Už som proste iba bežala tam a chodila späť. Keď sme dobehli ten posledný šprint, zvalili sme sa s Azulou pod náš strom, kde sme mali batoh a oddychovali sme.* Azula, sme úžasné. *oznámila som jej a nebrala som žiadne námietky. Dali sme predsa 3 kilometre šprintom.
Po dlhšej pauze som sa znovu postavila a pomohla som aj Fennekin sa postaviť.* No takže štvrtinu tréningu máme za sebou. *povedala som jej a čakala som nadšenie, ktorého som sa ale nedočkala. Dostalo sa mi iba zhrozeného pohľadu. Tak som sa nad jej správaním zasmiala.* Neboj sa. Už to nebude až také zlé. *povedala som jej, ale dostalo sa mi ale odpovede, že ona sa predsa vôbec nebojí a je pripravená trénovať. Že sa bojí iba o moje zdravie. Ja som ignorovala jej pokus o vtipnú odpoveď a pokračovala som jej vysvetľovať náš ďalší plán tréningu.* Takže ako ďalšie nás čaká vytrvalosť. Čo sa veľmi hodí, pretože musíme trochu vybehať tie šprinty, aby sme nemali veľkú svalovicu. Takže plán je behať 60 minút bez prestávky. Tempo môže byť akékoľvek. Dobre? *vysvetlila som jej môj plán a Azula odhodlane prikývla. Zapla som teda stopky a začali sme behať. Tempo sme nezvolili rýchle, však sme len teraz odbehli 3 kilometre šprintom.
60 minút ubehlo ako voda. Niekedy sme museli spomaliť skoro až na chodenie, ale ani raz sme nezastavili, za čo som bola na Fennekina aj na seba pyšná. Zase sme sa zvalili pod strom a oddychovali sme.* Azula, som na teba hrdá. Bola si vážne úžasná. *prezradila som jej moje skoršie myšlienky a pochválila som ju a zároveň aj pohladkala. Vážne si to zaslúžila.
Po ďalšom oddychu sme sa vrhli do druhej polovice nášho tréningu. Tá už pozostávala z precvičenia si útokov, čiže podľa mňa tá ľahšia časť.* Tak poď Azula, už len precvičenie si útokov a máme to. *snažila som sa ju povzbudiť. Videla som že je unavená, ale mala aj ešte veľa energie v zásobe. Podišla ku mne a pozerala sa na mňa, lebo čakala čo bude ďalej.* Takže zobrala som pre istotu malinký hasiaci prístroj, pretože budeme precvičovať aj Žhnoucí útok. Ten budeme ako prvý dobre? *povedala som jej a Azula iba prikývla.* Takže budem do vzduchu hádzať kamienky, a ty sa ich pokúsiš trafiť. Keby začalo dačo horieť neboj sa, mám ten hasiaci prístroj, alebo tu určite dakde bude trénovať nejaký vodný pokémon. *povedala som upokojujúco, keď si Azula predstavila pohromu, ktorú môže spôsobiť. Vyhodila som teda 3 kamienky naraz a Fennekin sa ich snažila trafiť. Na prvý pokus však netrafila ani jeden. Nevzdávala sa však a vyhodila som jej ďalšie tri. Z nich už trafila 1. Po pár pokusoch už trafila všetky, tak som pokračovala so zvyšovaním počtu kamienkov. Každý počet kamienkov však musela trafiť minimálne 8 krát, aby som ich počet zvýšila, ani som si bola istá, že to vie. Najviac kamienkov koľko trafila bolo 12 čo bol vážne slušný počet. Potom som jej už aj prestala hádzať, pretože vyzerala dosť unavene. Išla som k nej a objala som ju. Cestou som ale stúpila ma jeden rozžeravený uhlík z útoku a začali mi horieť moje tepláky. Fennekin teda so smiechom behala za mnou a snažila sa nejako presvedčiť, aby som zastavila, aby mi mohla uhasiť nohavice.
Keď boli moje nohavice uhasené a Fennekin sa konečne prestala smiať, mohli sme ísť na poslednú fázu nášho tréningu a tou bolo precvičenie si nášho posledného útoku a zároveň aj posledného, ktorý Fennekin poznala a tým bol Škrabavý útok.* Dobre, takže teraz už len posledná fáza. *zopakovala som jej a Azula sa na mňa s nadšením pozerala. Nebola som si istá, či to bolo tým, že je to posledná fáza, ale proste iba rada trénuje tento útok. Nechala som to radšej tak a iba som mykla plecami.* Takže, keďže tu nemáme žiadne terče a ani pokémonov ochotných s nami trénovať, musíme si nejako vystačiť samé. Budeš teda používať útok ma kamene, pretože kebyže ho používaš na stromy, mohli by sme vylesniť dosť veľkú časť lesa. *povedala som jej a vysvetlila prečo, pretože sa na mňa po spomenutí kameňa prekvapene pozrela.* Keď sa ti podarí rozbiť 10 kameňov, bude to, akoby si prerezala tým útokom 50 stromov. Takže radšej kamene nie? *opýtala som sa jej, ale aj tak bolo už rozhodnuté. Azula sa teda rozbehla na prvý veľký kameň, ale podarilo sa jej ho akurát tak škrábnuť. Po mojich povzbudzujúcich slovách išla na to ale znova a podarilo sa jej aj trošku odlomiť. Takto to išlo ďalej a po použití ešte 9 útokoch na ten istý kameň sa jej ho podarilo prelomiť. Bez oddychu išla ale na ďalší kameň a znova sa ho pokúšala rozbiť. Teraz jej to trvalo iba 8 útokov. Takto pokračovala v absolútnom tichu pretkanom iba mojou chválou až kým sa nedostala na 10 kameň, ktorý rozbila na dvakrát. Nadšene som ju vzala do náručia a dala som jej vodu, ktorú som kúpila v obchode a aj sušienku. Azula nadšene zjedla a vypila všetko a mohli sme sa teda po namáhavom tréningu vybrať domov.*

2 Adminka Adminka | 6. února 2017 v 18:25 | Reagovat

uh. To je dlouhý.

útoky procvičený
+40 k rychlosti
+3 levly
žízeň a hlad z tréninku zahnala (ne úplně z jednoho tréninku nevyhladoví)
A jelikož tam máš i výdrž jsem jí tam přidala. Máš jí na 40. Původně jsem ji nebrala za moc důležitou(že se nebudeš moc trénovat), ale když jsi jí napsala...
Důvěra k trenérce- +10

3 Emma Emma | 11. února 2017 v 10:35 | Reagovat

1) Azula Fennekin a Glacier Vulpix
2) Azula- Precvičenie si Plamenného efektu a Žhnoucieho útoku a Glacier-Precvičenie si Snehu (Powder Snow) a Ľadové črepiny (Ice Shard) + rýchlosť
3) *po ich dohode, že si dáme spoločný tréning som sa iba nadšene postavila z postele, na ktorej sme sedeli a začala som sa prezliekať. Glacier sa iba nechápavo pozrel na Azulu.* Čo to robí, prosím ťa? *tá sa iba zasmiala nado mnou, ako behám a hľadám rozhádzané športové oblečenie a potom som zaliezla do izby a začala sa prezliekať.* Emma bude s nami trénovať. Tak hľadá oblečenie na behanie. *vysvetlila mu to a Glacier iba pomaly prikývol. Ja som sa potom zjavila aj so zbaleným ruksakom.* Dobre, poďme teda. *oznámila som im a oba pokémoni zoskočili z postele a išli za mnou.
Vyšli smez domu ale namiesto trošky snehu, dnes už žiadny nebol. Bolo aj cítiť, že je trochu teplejšie vonku. Pozrela som sa s nadšením na pokémonov.* Zahráme si preteky. Kto bude prvý na tréningovej lúke. *pokémoni sa pozreli na seba, ale potom nadšene prikývli. Odpočítala som teda začiatok, zakričala Štart a mohli sme vyraziť. Na začiatku to bolo vyrovnané, potom sa ale pokémoni odpojili odo mňa, pretože behali rýchlejšie. Stále sa ale smiali a drgali sa, aby toho druhého spomalili.
Na koniec vyhrala Azula, pretože z nás mala najväčšiu rýchlosť, ale aj výdrž. Glacier na ňu skočil a zvalil ju so smiechom na zem, keď sa jej vychvaĺovanie už nedalo počúvať. Ja som sa iba smiala nad ich vyvádzaním, a išla som zatiaľ zložiť batoh pod náš strom. Po chvíľke za mnou prišli vysmiaty pokémoni.* Tak, poďme teraz už na tréning. Ako obyčajne, kolečko na začiatok, ale teraz už rýchle, pretože sme sa už rozbehali, dobre? *Glacier najprv pozeral nechápavo, ale Azula mu vysvetlila, že vždy beháme na začiatku 3 kilometre na rozbehanie. Len dnes budeme behať rýchlo. Glace teda odhodlane prikývol a začali sme behať. Azula sa zase rozhodla ukázať jej rýchlosť a behala pred nami. Ja som solídne zostala s Glacierom, aspoň nebol sám a mne to nevadilo behať trošku pomaly. Po dobehaní Glacier ťažko vydychoval a zvalil sa na zem. Azula na druhej strane sa na nás s úškrnom pozerala.* Niekto tu nemá kondičku čo? *povedala Glacierovi, ktorý trošku zavrčal na jej podpichovanie. Podala som mu radšej vodu, aby sa napil a potom aj Azule. Keď si Glacier oddýchol začali sme s naťahovaním, čiže naším strečingom. Glacier sa najprv pozeral a potom sa to rozhodol tiež vyskúšať. Ale nešlo mu to, tak som sa postavila a išla som mu trochu pomôcť s cvikmi. S mojou pomocou mu to už išlo, za čo ma odmenil vďačným pohľadom.
Po strečingu sme mohli ísť na ďalšiu časť nášho tréningu, ktorou bolo precvičenie si útokov. Pokémoni sa na mňa pozreli s očakávaním a ja som začala vysvetlovať.* Takže rozdelíme si to na dve časti, keďže každý z vás si dnes precvičí dva útoky. Azula, ty pôjdeš na jednu stranu lúky a ty Glacier na druhú. Je to zhruba 400 metrov a budeme to potom zväčšovať. Azula bude používať Žhnoucí útok a ty Glacier Ľadové črepiny. Budete oproti sebe a vaše útoky sa musia stretnúť a zneškodniť, inak trafíte toho druhého. Čiže sa naučíte presnosť, kontrolovať silu, pretože ak jeden útok bude silnejší ako druhý, tak ho to trafí a ešte aj spoluprácu. Tak choďte na to. *vysvetlila som im plán a pokémoni celú dobu pozorne počúvali. Mali trochu strach, že toho druhého trafia, ale verili mi a odišli na svoje miesta. Na moje odštartovanie teda použili útoky, ale ani jeden z nich nedostrelil dostatočne ďaleko.* Nevadí, dajte do toho viacej sily. *poradila som im a oni použili útoky ešte raz. Lenže Azula použila útok skorej, tak sa museli obaja útoku toho druhého vyhnúť.* Musíte viac spolupracovať. Kývnite si, keď idete použiť útok. *poradila som im a oni si začali pred každým útokom kývať. Teraz sa ich útoky stretli a v ich strede vznikla taká gula, kde sa uhlíky od Azuli stretli s črepinami od Glaciera a vnikol taký prach, keď sa rozpadli, ale nevydržali to udržať takto stretnuté dlho.* Výborne, to je to o čom som hovorila. Teraz ich takto skúste udržať dlhšie. *nariadila som a oni sa hneď rozhodli to skúsiť. Teraz už im to takto vydržalo cez minútu.* Super, teraz choďte ďalej, aby ste boli od seba asi 700 metrov. *povedala som im a oni to približne odhadli a oddialili sa. Znovu si zakývali, ale sa ich útoky znovu nestretli. Neboli ale smutní a skúsili to zase a ich útoky sa na chvíľku stretli. Na ďalší pokus to bolo ešte dlhšie a na ten ďalší už skoro cez dve minúty.* Super vy dvaja. Teraz choďte až na koniec lúky. To je zhruba kilometer. *musela som až kričať, aby ma počuli, pretože boli strašne ďaleko. Teraz už ani oni na seba poriadne nevideli, museli si proste veriť. Prvé útoku boli slabé, a tie druhé tiež. Už to vyzeralo, že aj tie tretie, ale trošku sa o seba oškreli. Tie ďalšie už sa určite stretli, ale iba na desať sekúnd. Po ďalších troch pokusoch to už bedeli udržať nad dve minúty.* Dobre, teraz dajte do toho najviac sily a udržte to čo najdlhšie. *zakričala som im a oni si pripravili útoky. Tie sa stretli a snažili sa to udržať. Prvé tri minúty boli úplne v pohodičke, ale potom po piatich minútach im ich útoky začali slabnúť, až kým už nezanikli. Pokémoni potom nadšene prišli ku mne a ja som ich objala a dala som im sušienku.* Boli ste super. Naozaj vám to išlo úžasne, som taká hrdá. *povedala som im dojato. Potom som sa ale postavila.* No dobre, posledná časť nášho tréningu. Ideme na Plamenný efekt a Sneh. Glacier, ty sa pokúsiš vytvoriť tú najväčšiu hromadu snehu a Azula si zopakuje svoj útok Plamenný efekt a bude ju roztápať potom. Môžme ísť na to? *opýtala som sa a pokémoni nadšene prikývli. Spolupráca sa im páčila, preto nenamietali, pokiaľ mohli byť spolu. Určite budú super tým. Ako prvý išiel Glacier. Použil útok Sneh a na zemi sa objavila malá kôpka snehu, veľká iba ako Vulpix. Azula ju bez problémov roztavila svojim útokom.* Dobre, Glacier musíš pridať trochu sily a viacej sa sústrediť na svoju ľadovú energiu vnútri seba. Pomôžeš tým aj Azule, pretože si tým precvičí svoj útok. *poviem poslednú vetu dúfajúc, že ho to trochu viacej naštartuje. Moje veta má požadovaný účinok a Glacier rozhodne prikývne a začne sa sústrediť. Na zemi teda urobil kôpku smehu, ktorá už bola dvakrát väčšia ako on. Mala možno tak meter, alebo.meter desať do výšky. Azula použila svoj útok a znova kôpku snehu roztavila, aj keď musela použiť viacej energie. Glacier sa nevzdával a znovu to skúšala a znovu to malo dvakrát väčšiu výški ako predtým, čiže dva metre. Azula sa pripravila a sneh roztavila, aj keď to len tak tak zvládla. Glacier išiel ďalej a teraz mal sneh tri metre do výšky. Tento už Azula roztavila na dva krát. Bol totiž veľmi veľký a hrubý.* Dobre, už vidím, že ste docela unavený. Tak teraz posledný krát a dajte do toho čo najviac sily. *pobedala som im a pokémoni si nahromaždili čo najviac energie a sily. Glace vytvoril päť metrovú kopu snehu a Azule sa akoby až v očiach objavili plamienky. Rozbehla sa a jej oheň roztopil celý ten sneh, pretože bol tak silný a mohutný(ten oheň okolo nej). Objala som svojich pokémonov a pochválila som ich.* Boli ste úžasný. Tak poďte, pôjdeme domov. *povedala som im a dala som ich dole zo seba. Oni sa cestou domou znova naháňali, akoby za sebou ten tréning nemali.*

4 Adminka Adminka | 11. února 2017 v 15:41 | Reagovat

Procvičeno

Oba + 2 levly
Fennekin + 10 rychlosti
Glacier + 30 rychlosti

5 Adminka Adminka | 11. února 2017 v 15:51 | Reagovat

Azula začne zářit v vyvíjí se

6 Rory Rory | 23. února 2017 v 19:45 | Reagovat

1) Eevee
2) Nárazový, škriabavý, tieňovú guľu
3) Už nejaký čas som rozmýšľala o tréningu a preto hneď ako sa zotmelo som vyšla na lúku, kde sme trénovali, a vyhodila pokéball. Eevee sa chvíľku zmätene obzerala, a keď spoznala miesto, bola trochu zaskočená, lebo sme mali ísť pozorovať hviezdy. ,,Tak, Eevee," čupla som si k nej, ,,viem, že som ti sľúbila, že pôjdeme pozorovať hviezdy, ale čo keby sme to spojili s tréningom?" Chvíľku na mňa len pozerala, no nakoniec prikývla. ,,Fajn," zamumlala a ja som sa usmiala. Vyzbrojená baterkami som zamierila k lesu, kde som ich rozvešala, aby sme poriadne videli. Vytiahla som skladaciu postavu Squirtla. Potom som začala zbieral kamene a konáriky. Keď som uznala, že ich je dosť, položila som ich spolu s ruksakom ku stromu. ,,Takže, napadlo ma, že by ma mohli precvičiť tvoje útoky a zamerať sa na tvoju presnosť. Na začiatok by sme sa mohli trochu rozbehať, čo poviš?" Eevee prevrátila oči a rozbehla sa. Keď dokončila kolečko, pridala som sa k nej a spolu sme odbehli ďalšie dve. Nutno dodať, že kým Eevee to zvládla s prehľadom, ja som fučala ako lokomotíva. Eevee na mňa mierne zlomyseľne pozerala a ja som vynakladal a všetko úsilie na to, aby som to ignorovala. ,,Fajn," začala som, keď som chytila dych. ,,Použi tieňovú guľu na Squirtlovu postavu!" Eevee pred sebou vytvorila dokonalú guľu, no už keď ju vystrelila som videla, že pôjde mimo. Vzdychla som. ,,Nevadí, Eevee, skúsime to ešte raz, áno?" Eevee prikývla a znovu začala. Vytvorila pred sebou guľu a okamžite ju vypálila, zase mimo. To mi vnuklo nápad a prešla som k taške, odkiaľ som vylovila pokédex. Chvíľu som v ňom hľadala správny obrázok a keď som ho našla, prešla som k Eevee a čupla som si k nej. ,,Vieš, Eevee, možno že by si mala skúsiť inú techniku. Minule som ti ukazovala obrázky ako tieňovú guľu Eevee a Umreon vytvoria a hneď hodia, ale toto je trošku iné..." https://media.giphy.com/media/ErWKnp8qWYzuM/giphy.gif, ukázala som jej obrázok a ona ho zvedavo sledovala. ,,Tento Eevee tieňovú guľu vytvorí, a potom ju packou odošle preč. Lepšie tak koriguje jej smer. Skúsiš to?" spýtala som sa jej a Eevee zamyslene naklonila hlau na stranu. ,,Skúsim," prikývla nakoniec. Odstúpila odo mňa a znovu vytvorila tieňovú guľu. Tentokrát ju ale prichytila labkou a tak ju poslal preč, tentokrát guľa postavu sčasti trafila a pretočila o  90 stupňov. ,,Výborne, Eevee. Skús to ešte raz!" Eevee znovu vytvorila guľu a packou ju odoslala, čo malo ešte väčší úspech ako predchádzajúci pokus. Postava sa prevalila a Eevee nadskočila. ,,Áno!" vykríkla nadšene. ,,Eevee, znovu! Tieňovú guľu na tamten strom!" ukázala som na blízky strom a Eevee sa doňho bez zaváhania trafila. Nadšene ku mne pribehla, kým som znovu stavala postavu Squirtla. ,,Tá tvoja technika je úžasná! Teraz sa viem trafiť úplne presne! Ďakujem!" začala sa mi obtierať o nohy a ja som si môjho nadšeného pokémona užívala. Nestáva sa to zase až tak často. Čupla som si k nej a začala ju hladkať. ,,Si šikulka, Eevee. Ale to nebola moja technika, to som len niekde našla a napadlo ma, že ti to môže pomôcť!" Eevee mi vyskočila na kolená a predné packy si oprela o môj hrudník. ,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" začala mi oblizovať tvár. Po chvíľke maznania sme sa rozhodli pokračovať. Chytila som postavu Squirtla do rúk a pridržala som ju, aby pri prípadne nepadla. ,,Teraz skúsime precvičiť škriabavý útok, áno?“ Eevee prikývla. ,,Výborne. Použi škriabavý útok na túto postavu!“ nestihla som to ani dopovedať a Eevee sa k postave prirútila a škrabla po nej. Ledva som to ustála, pretože Eevee do toho dala naozaj silu. Vydýchla som si. ,,To bolo dobré, Eevee. Čo keby sme teraz skúsili pohyblivý terč?“ Eevee si sadla a nechápavo na mňa pozrela. ,,Budem útočiť na teba?“ Striasla som sa pri tej predstave. „Nie, nie,“ potriasla som hlavou rýchlo a prešla som ku kope kamienkov a vetvičiek. „Ja ti to budem vyhadzovať do vzduchu a ty sa to budeš snažiť zasiahnuť, áno?“ Eevee prikývla, akože rozumie, a ja som chytila hrubšiu paličku. ,,Škriabavý útok!“ vykríkla som spolu s tým, ako som konár vyhodila vysoko do vzduchu. Eevee si počkala, kým začne padať, potom k nemu vyskočila a s ľahkosťou ho prepolila. Dopadla na všetky štyri s hrdým úsmevom. ,,Výborne, Eevee,“ pochválila som ju „môžeme pokračovať?“ Keď prikývla, zohla som sa po ďalší konár a znovu som ho odhodila, teraz iným smerom, no Eevee ho aj tak rozpolila. A aj ten ďalší a ďalší. ,,Výborne, škriabavý útok ti zjavne nerobí problémy. Teraz skúsime tieňovú guľu, dobre?“ ke´d prikývla, vyhodila som do vzduchu kameň a Eevee okamžite vytvorila guľu, ktorá však kameň minula o pár centimetrov. Eevee naštvane zavrčala. ,,Znovu!“ prikázala mi a ja som bez slova vyhodila ďalší kamienok. ,,Znovu!“ zavrčala, keď sa ani druhý krát netrafila, a ja som si vzdychla. Čupla som si k nej a aj keď sa vrtela, zobrala som ju na ruky a objala. ,,Eevee, no tak, prestaň...“ keď sa prestala metať, pokračovala som. „Hlavne to ber s nadhľadom, áno? Teraz to len trénujeme, takže je v poriadku, ak sa ti nedarí. Naučíš sa to, len z toho nebuď nahnevaná alebo smutná, áno? To príde, uvidíš, a potom budeš nádherný, silný Umbreon...“ To zjavne na Eevee zabralo a hnev z nepodarených pokusov zmizol. „Tak čo tu ešte robíme? Pusti ma, ideme trénovať!“ odfrkla a ja som ju pustila. Potom som chytila ďalší kamienok a vyhodila ho vysoko do vzduchu. Eevee vytvroila tieňovú guľu, jemne sa ho dotkla packou a potom ho odhodila ku kameňu. Tentokrát ho trafila a kamienok sa v menšom výbuchu rozpadol na tri časi. Eevee spokojne zavrtela chvostom. „Čo ideme trénovať ďalej?“ otočila sa na mňa s úsmevom. ,,Teraz by sme mohli precvičiť ešte nárazový útok, a skončili sme! Tak poď, skús ho... eh, skús ho na mňa, fajn? Ale prosím, skús ma šetriť,“ prosila som ju a Eevee na mňa neisto pozrela. ,,Naozaj?“ Prikývla som. ,,Hej. Neviem, narážať do stromu by ti asi moc príjemné nebolo...“ mykla som plecami a Eevee nakoniec prikývla. ,,Môžem?“ Kývla som na ňu že hej a ona sa ku mne rozbehla. Prudko mi vrazila do brucha a vyrazila mi tak dych. Potom si mi sadla k nohám a s očakávaním na mňa pozrela. ,,Fúú... ty si ma teda nešetrila...“ vzdychla som si a masírovala si brucho, ktoré poriadne bolelo. ,,Pýtala som sa ťa, či to myslíš vážne,“ mykla plecom Eevee, no videla som na nej, že ju to trochu mrzí. ,,Fajn, myslím, že na dnes stačilo,“ pritiahla som si ruksak a vytiahla odtiaľ deku, ktorú som rozložila uprostred lúky. Potom som zbalila postavu Squirtla, pozhasínala baterky a zvalila sa na deku. Eevee ku mne opatrne prišla a stočila sa mi pri hlave do klbka. ,,Aha, tam je Orion,“ zvolala Eevee po chvíli a ja som otvorila oči, aby som videla, kam ukazuje. ,,Tá čokoláda“ spýtala som sa rýchlo a Eevee mi švihla chvostom po tvári. ,,Nie, súhvezdie. Aha,“ ukázala na oblohu. ,,a vedľa neho je súhvezdie Býk. A Zajac!“ Snažila som sa v kope hviezd nájsť niečo, čo by pripomínalo býka, no žiadny zmysel som v zoradení hviezd nevidela. Ale aj tak to bolo nádherné, keďže sme boli mimo mesta, a hviezdy svietili jasnejšie. Eevee mi nadšene hovorila o súhvezdiach, ktoré vidí, a po chvíli mi vysvetlila, kde presne sa Býk nachádza a ja som ho naozaj aj uvidela. ,,Ale veď to vôbec ako býk nevyzerá!“  zamrmlala som a Eevee mi znovu švihla chvostom cez tvár. „Zapoj predstavivosť. Vyzerá to ako býk, keď to chceš vidieť ako býka!“ Mykla som plecami a po polhodine, keď mi začal mrznúť zadok, som sa zdvihla. ,,Pôjeme už? Je dosť zima...“ Eevee sa pozrela na hviezdy a potom na mňa. ,,Fajn,“ mykla plecom a zliezla z deky. Pomohla mi ju aj zložiť. ,,Bolo to super. Ale nabudúce pôjdeme keď bude teplejšie, aby sme tu mohli byť celú noc!“ zahlásila, keď som ju brala na ruky a mierili sme domov.

7 Janet Janet | 23. února 2017 v 21:52 | Reagovat

+ 2 levly

8 Rory Rory | 22. března 2017 v 20:12 | Reagovat

1. Eevee
2. nárazový, škriabavý, prudký, železný chvost, tieňová guľa
3. V ruke som si pohodila friendship a pozrela som na pokéball, ktorý ležal na posteli. Chytila som ho do voľnej ruky. Chvíľu som pozerala striedavo na pokéball a friendship, potom som si ale navliekla mikinu a vybehla som z domu. Vyšla som za mesto, na lúku odkiaľ bolo krásne vidieť oblohu a hviezdy, a vyvolala som Eevee von. Čupla som si k nej a natiahla k nej ruku s friendshipom. „No, Eevee, myslím, že-“ Eevee ma nenechala dokončiť. „Naozaj? Môžem sa konečne vyvinúť?“ skočila na mňa a olízala ma. Rozosmiala som sa a jemne som ju odtlačila. „Áno, hlavne kľud, áno?“ Eevee zo mňa zliezla, sadla si oproti mne, ale celá sa triasla a vrtela chvostom ako o život. „Myslela som, že by sme si mohli dať posledný tréning, nie? Pred vývinom, myslím...“ dodala som rýchlo, aby náhodou nevznikli nedorozumenia. Eevee natešene prikývla. „Jasné! A potom budem Umbreon!“ povedala natešene a vyskočila. „Ako začneme?“ Usmiala som sa a vytiahla postavu Squirtla. Postavila som ju do stredu a poriadne zaryla do zeme, aby len tak ľahko nespadla. „No, tak poďme! Použi prudký útok!“ Eevee sa podarilo útok použiť naozaj rýchlo, hviezdičky zasiahli cieľ a postava sa zatriasla. Eevee nadšene doskočila na zem. „To bolo skvelé!“ zvolala som nadšene a Eevee na mňa sebavedomo pozrela. „Poďme, rýchlo, nech už som Umbreon!“ Vyprskla som. „Dobre, dobre... tak skús Tieňovú guľu a potom škriabavý útok!“ Eevee pred sebou vytvorila guľu a hodila ju na cieľ, no nepočkala aby zistila, či trafila, hneď si predĺžila pazúriky a rozbehla sa k terču. Usmiala som sa, keď terč po jej útokoch padol, a vybrala som sa ho znovu postaviť. „Dobre, teraz skús nárazovú útok!“ Následne terč znovu padol a ja som ho znovu stavala. Eevee sa tvárila neuveriteľne spokojne, a ja som bola šťastná aj za ňu. Bolo jasne vidno, ako sa na vývin teší. Po niekoľkých nárazových útokoch a ešte jednej tieňovej guli ma stavanie figúrky prestalo baviť. „Stačí, Eevee, áno? Presunieme sa k lesu...“ zastavila som ju a Eevee sa tam hneď rozbehla. Ja som ešte schovala postavu a vybrala sa za ňou. Tam už Eevee hyperaktívne behala okolo stromu a keď som prišla zastavila sa. „Ja sa neviem dočkaaaať!“ takmer vykríkla. „Tak poďme dotrénovať, áno? A potom...“ Znovu ma prerušila. „Sa vyviniem na Umbreon!“ Prikývla som. „Dobre, tak poďme ešte poriadne precvičiť železný chvost a ideme na to!“ Eevee sa usmiala. „Čo mám presne robiť?“ Zamyslene som pozrela na strom, okolo ktorého predtým obiehala. „No, vidíš tam ten konár?“ spýtala som sa a ukázala na konár, ktorý bol tak vo výške mojich očí. Eevee prikývla. „Výborne. Tak ho skús železným chvostom zlomiť, áno?“ Eevee sa zamračila. „A nie je to ničenie stromov?“ Potriasla som hlavou. „Ten konár je už aj tak suchý, tým, že ho dáme preč mu len pomôžeme, ver mi!“ Eevee sa na mň apodzrievavo pozrela, ale potom sa pozrela na konár. Chvíľu si ho premeriavala a potom vyskočila, s pripraveným železným chvostom. Zadunelo to, a konár sa zalomil, no stále na zem nespadol. Eevee zaútočila znovu, a tentokrát konár dorazila. S tlmeným buchnutím padol na zem a Eevee doskočila vedľa neho. Prešla som k nej a poškrabkala ju. „Výborne. To by asi stačilo, takže-“ „Nie, ešte poďme trénovať! Prosíííím!“ Nedalo sa jej odolať, tak som prikývla. „Dobre. Takže, čo by si ešte chcela precvičiť?“ Eevee sa zamyslela. „Neviem... nemusíme zrovna trénovať, ale... poďme pozorovať hviezdy! Aj s ostatnými!“ povedala nadšene. Mierne som sa zarmačila, nechápala som, prečo to odkladá, ale prikývla som. „Fajn,“ vytiahla som zvyšné pokébally a vyhodila ich do vzduchu. Pre nami sa objavil Esp, Pony a Absol. Esp, Absol a Eevee prekvapene pozreli na Pony, a mne došlo, že o nej ešte nevedia. „No, banda, privítajte medzi nami Pony, odteraz bude s nami v tíme. Predstavovať vás nemusím, že?“ prešla som k Pony a pohladkala ju po nose. „Ahoj, maličká...“ Pony spokojne odfrkla. „Ahojte!“ kývla na ostatných. Eevee jej hneď vyskočila na chrbát a nadšene sa na ňu usmiala, Absol na ňu priateľsky kývol a Esp si len odfrkol. „Čo tu robíme? A prečo tak neskoro? Je tma! Chcem ísť spať!“ začal vykrikovať a ja som si všimla, ako si Eevee s Absolom vymenili otrávené pohľady a prevrátili očami. Potlačila som smiech. „No, dnes ideme vyvinúť Eevee a ešte predtým si trochu pozrieme hviezdy, tak Eevee napadlo, že by sme to mohli spraviť všetci spolu!“ Esp znovu odfrkol. „A čo ja s tým? Aj tak nebude tak úžasná ako ja. Idem sprať, nebuďte ma!“ rozkázal si, ľahol si a zavrel oči. Tentokrát som prevrátila očami ja. Pony sa nadšene otočila k Eevee. „Ideš sa vyvinúť?“ Eevee nadšene prikývla. „Na Umbreon. Nie je to super?“ spýtala sa, no chýbalo tomu jej obvyklé nadšenie. Zamračila som sa, ale ináč som to nekomentovala. Pony si ľahla prvá, ja som sa potom oprela ňu a Absol sa mi rozvalil k boku. Espa sme nechali tak ako bol a Eevee sa od nás vzdialila, sadla si a pozerala na hviezdy. „Čo jej je?“ spýtala sa Pony po chvíli a ja som mykla plecami. „Neviem...“ zamyslela som sa a začala sa zdvíhať. „idem to zsitiť!“ zahlásila som a prešla k Eevee, Sadla som si k nej a začala ju hladkať. „Čo sa deje, Eevee?“ Eevee na mňa zvláštne pozrela. „Nič... prečo? Len pozerám hviezdy a rozmýšľam...“ Pousmiala som sa a mlčala som. „Som rada, že si tu so mnou. Aj Absol a Pony...“ odmlčala sa. „Ale Esp nie. Ten by mohol ísť kľudne preč, a nikdy sa nevrátiť!“ dodala po chvíli a ja som sa potichu zasmiala. „No, keď sa vyvinieš, už sa nebude môcť povyšovať. A keby aj, temné typy majú nad psychickými výhodu, nie?“ Eevee prikýva. „Hej...“ povedal ticho. „Trochu sa bojím,“ povedala po chvíli. „Chcem sa vyvinúť, viac ako čokoľvek, ale...“ Pochopila som, prečo sa správala tak zvláštne. Znovu som ju začala hladkať. „Ššš... to nič. Máš pred sebou veľkú zmenu, je prirodzené, že sa jej obávaš. Aj ja by som sa bála. Vlastne by som asi behala a jačala ako malá!“ mrkla som na ňu a Eevee sa potichu uchechtla. Zvážnela som. „Aj ja sa trošku bojím, vieš?“ Eevee na mňa prekvapene pozrela s otázkou v očiach. Mykla som plecami. „Počula som, že povaha pokémona sa po vývine môže zmeniť. Čo ak ma nebudeš mať rada? Alebo budeš chcieť iného trénera? Ja nie som dokonalá, viem to. Ale mám vás všetkých rada a neviem si predstaviť, že by som vás stratila...“ zapozerala som sa na hviezdy. Naozaj boli nádherné. „Hlavne sa nerozplač!“ povedala Eevee, no keď som na ňu pozrela, usmievala sa. „Máš ten friendship? Myslím, že som pripravená...“ Prikývla som a vydolovala som ho z vrecka. Položila som ho pred ňu a ona naňho uprene pozrela. Potom pozrela na Ponytu a Absosa. Obidvaja nás sledovali, Pony jej kývla hlavou a Absol sa povzbudzujúco usmial. Eevee svoj pohľad presunula na mňa a ja som len prikývla. „Do toho!“ usmiala som sa a Eevee sa zhlboka nadýchla. Zdvihla pravú labku a opatrne sa friendshipu dotkla.

9 Janet Janet | 23. března 2017 v 16:38 | Reagovat

"Umbreon." řekla ještě při dotknutí friendshipu eevee. Začne zářit a začne se měnit. Absol a Pony sledují eevee, jak se vyvíjí. Absol je rád, těší se, až bude eevee vyvinutá v umbreon a Pony jí to také přeje. Záře od vyvíjení probudí Espa a i ten se na eevee se zájmem podívá. Tak se přeci jenom vyvíjí. Pomyslí si. Už není jedniný plně vyvinutý, což ho mrzí. Dojde k vám a sleduje eevee. Potom eevee přestane zářit a místo ní tam stojí umbreon. Umbreon se na sebe podívá, usměje se a řekne: "Děkuju."

10 Janet Janet | 23. března 2017 v 16:42 | Reagovat

Umbreon:
+ 3 levly
+ 30 síly
+ 15 výdrže

11 Janet Janet | 23. března 2017 v 16:47 | Reagovat

[10]: a 20 rychlosti

12 Yoki Yoki | 23. dubna 2017 v 18:29 | Reagovat

1. Froakie
2. Vodné delo, Nárazový útok + sila
3. Na tréning si zvolila menší les presvietený slnečným svetlom, kde tiekol veľký potok. Slnečné svetlo a šum vody spolu so spevom vtáčích Pokémonov ju vždy dokázali upokojiť. A i tak mala pocit, že je to lepšie než park, kde bola s Froakiem doteraz.
Froakie na nič nečakal a začal skákať smerom k vode. Vyskočil na plochý kameň blízko potoka a namočil si predné labky. Veselo sa pri tom smial.
"Froakie, nezabúdaj, že sme tu kvôli tréningu," zavolá naňho s vážnou tvárou a rukami preloženými na hrudi. No i ona sama si musela pripomínať, že sem prišla trénovať a nie hľadať nové bylinky, či sa skrátka hrať vo vode a ležať na slnku, či si čítať pod stromom.
"Dobre Froakie, najprv sa trochu zohrejeme," vyhlásila a poobzerala sa okolo seba. Froakie pribehol k nej a rýchlo rozprával o niečom spojenom s vodou, kameňmi a Furretmi. Veľmi sa nad tým nezamýšľala - vedľa ukecaných ľudí strávila dlhý čas a naučila sa rozlišovať medzi dôležitými a nepodstatnými vecami.
Ukázala na vetvu stromu, ktorá bola dostatočne nízko pri zemi a dostatočne silná, aby udržala jej váhu i váhu Froakieho. Podišla k nej a zavesila sa na ňu za ruky. Froakie sa po nej vyšplhal až na vrch vetvy a tiež sa zavesil za ruky.
"Dobre, teraz sa skúsime zdvíhať," povedala, snažila sa pri tom znieť sebaisto. No pravdou bolo, že kondičku veľmi nemala.
Pokúsila sa zdvihnúť prvý raz, no vetvy, za ktorú visela, sa nedotkla ani vrchom hlavy. Sklamane si vzdychla a skúsila to znova, ignorujúc bolesť v rukách.
Na tretí raz sa zrejme stal nejaký zázrak, keďže sa jej podarilo zdvihnúť celú hlavu nad konár. Bradu si oprela o vrch vetvy a spokojne sa usmiala, potom pokračovala.
Obzrela sa pri cvičení na Froakieho. Pokémon zhlboka, rýchlo dýchal a vyzeral unavený, no musela uznať, že mu to šlo asi lepšie ako jej.
Keď sa jej päťkrát podarilo zdvihnúť hlavu nad vetvu, pustila sa a pristála na kolenách na zemi. Vydýchala sa a zdvihla hlavu k Froakiemu, ktorý sedel na vetve a zvedavo sa na ňu díval. Pousmiala sa na neho.
"Šlo ti to dobre, Froakie. Teraz budeme robiť niečo podobné, ale s tým rozdielom, že sa nebudeme zdvíhať, ale hojdať sa dopredu a dozadu. Možno to bude jednoduchšie... Pre mňa," dodala a zdvihla sa na nohy.
Podišla k vetve a opäť sa na ňu zavesila.
Pokúsila sa rozhýbať svoje telo a podarilo sa jej sa sa mierne rozhojdať ako list vo vetre. Bolesť v rukách neustúpila, no už bolo ľahšie ju ignorovať.
Froakiemu sa hojdanie páčilo, no raz za mu pošmykli labky a skončil na zemi. Yoki sa pustila a dopadla vedľa Froakieho.
"Nie je ti nič," spýtala sa ho. Froakie len pokrútil hlavou.
"Hm, dobre. Tak s posilňovaním rúk nadnes asi končíme. Poďme si precvičiť nohy," navrhla a ukázala na tri kamene, ktoré vedľa seba vyčnievali z potoka.
"Budeme cez ne skákať z jedného brehu na druhý a uvidíme, kto vydrží skákať najdlhšie."
Spolu s Froakiem dobehla k prvému kameňu a odrazila sa. Doskočila hladko, no keď sa pokúsila preskočiť na druhý kameň, pošmykla sa a skoro skončila vo vode.
"Toto bude asi ťažšie, ako som čakala," zamrmlala si pre seba. Za to Froakie sa už náhlil k brehu, odkiaľ predtým začali skákať.
Vzdychla a utrela si dlaňou čelo. Ako to, že ju nenapadlo, že asi nikdy nevyhrá preteky v skákaní so žabou? Pokrčila plecami a radšej pokračovala v skákaní.
Keď prvý raz doskočila na druhý breh potoka, Froakie už skákal tretí raz a pospevoval si pri tom niečo a krídlach Butterfree a jeho prísavkách na nohách. Povzdychla si.
Otočila sa, skočila na kameň najbližšie od brehu a dúfala, že sa jej úspešne podarí preskákať naspäť. Možno sa jej tieto skúsenosti zídu, ak niekedy bude mať problémy v prírode... Aspoň že ju z toho tak neboleli ruky.
Preskočila na kameň v strede, no v tú istú chvíľu naň skočil aj Froakie. Zľakla sa, aby na neho nestupila a neublížila mu a snažila sa mu vyhnúť, no pošmykla sa a obaja skončili vo vode.
"Ale nie..." uniklo jej, keď uvidela svoje mokré a zablatené oblečenie. Froakie rýchlo a v panike rozprával niečo o Fennekinovi a oblakoch na hladine vody a ťahal ju z vody von za nohu.
Pomaly sa zdvihla a o chvíľu spolu s Froakiem sedela na brehu a dúfala, že slabé slnko jej šaty aspoň dostatočne vysuší.
Froakie zrazu prerušil svoje mrmlanie popod nos a nahlas začal rozprávať príbeh o tom, ako samica Kangaskhana stratila svoje mláďa a ako jeden Stantler spadol do vody a nemohol sa dostať von.
"Froakie, to je dosť smutné..." začne. Tak trochu nevie, čo to do jej obvykle veselého modrého Pokémona vošlo.
Froakie ukáže na jej mokré šaty. Vtedy si to uvedomí.
"Takže tebe je ľúto, že som spadla a myslíš si, že za to môžeš?" spýta sa a dúfa, že ho pochopila dobre.
Froakie len kývne a uprene sa jej pozrie do očí.
"No, vieš... Nespadla som kvôli tebe, pošmykla som sa sama a ty si nevedel, že sa to stane. Skočil si na ten kameň tak rýchlo preto, aby si vyhral naše preteky a urobil si mi radosť. Za môj pád môže klzký kameň, nie ty," zasmeje sa na neho.
Froakie si vydýchne pritúli sa k nej. Pohladí Froakieho po hlave a potom vstane.
"Mali by sme si precvičiť i tvoje ostatné útoky," povie a ukáže na strom, pri ktorom doteraz sedeli.
"Skús naň použiť nárazový útok," povie a Froakie kývne.
Do stromu narazí svojím Nárazovým útokom trikrát, no potom vyzerá, akoby sa mu motala hlava.
Na strome sú tri trhline v jeho kôre na miestach, kde do neho Froakie narazil.
"Výborne, Froakie," pochváli ho, potom príde k potoku, zohne sa a nazbiera niekoľko menších, farebných kamienkov. Ukáže ich Froakiemu a naznačí mu, aby sa vzdialil.
"Budem ich hádzať a ty sa ich budeš snažiť trafiť Vodným delom, dobre?" povie a Froakie kývne.
Hodí vysoko do vzduchu prvý, oranžový kamienok a Froakie namieri svoje Vodné delo, no netrafí sa. Skúsi to druhý raz a tentoraz je úspešný.
Yoki vyhodí druhý, zelený kamienok a tentoraz sa Froakie trafí hneď na prvý pokus.
Potom vyhodí do vzduchu hneď dva kamienky, oranžový a hnedoružový. Froakie vyšle dve Vodné delá rýchlo za sebou.
"Výborne, ide ti to," zvolá a ukáže Froakiemu palec hore.
"Teraz skúsime toto," povie a vyhodí do vzduchu svojich päť zvyšných kamienkov.
Na zapadajúcom slnku sa lesknú ako dúha.
Froakie sústredene zamieri a trafí štyri kamienky.
Pribehne k Froakiemu a vezme ho do náručia.
"Bol si skvelý a časom budeme obaja ešte lepší. Možno je toto začiatok najlepšieho obdobia v mojom živote a nemusela som sa ničoho obávať..." povzdychne si.
Froakie sa o ňu oprie a unavene, no šťastne rozpráva o Ponyte, ktorá behá pod dúhou.
Na chvíľu sa rozosmeje. Toto sa dá asi považovať za prejav Froakieho šťastia.
"Nakoniec si pri tebe ešte obľúbim ukecaných ľudí," zasmeje sa ešte a potom zvážnie.
Teraz, keď skončili s Froakieho tréningom, je čas, aby sa niečím potešila i ona sama. Opatrne položí Froakieho na zem a odbehne medzi stromy.
"Poďme, Froakie," zavolá na modrého žabiaka.
"Musím zistiť, aké bylinky tu rastú, a koľko ich tu je, a tiež by som ti mala ukázať nejaké jedovaté rastliny a potom nazbierať nejaké pavučiny Spinarakov na obväzy... Pamätáš si to všetko, Froakie? Tak do práce," volá na celý les a poskakuje okolo stromov.
Je jej tak trochu jedno, že je už skoro tma... S tak silným Froakiem sa jej predsa nič nestane.

13 Janet Janet | 24. dubna 2017 v 20:09 | Reagovat

+ 2 levly
+ 55 síly
+ 10 rychlosti
+ 20 výdrže

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama