Naučit útok

6. prosince 2016 v 17:51
Související obrázek
Umí tvůj pokémon podle tebe málo útoků? Tak ho nějaký nauč. Nemusí se ho ale naučit v jednom komentáři. Potom by se ho naučil na nějaká % a to ho douč na doučit útok. Tady ti doučování nevemu!
Pokud chceš naučit pokémona nějaký útok, napiš:

1. Pokémona jakého učíš
2. Jaký útok se pokémon učí
3. Průběh
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Emma Emma | 9. února 2017 v 18:01 | Reagovat

1) Azula Fennekin
2) Fire Charge- preklad som našla, že Plamenný efekt+ rýchlosť +staranie sa o vajíčko
3)*sedela som doma za počítačom a pozerala som si online Pokédex, aby som vedela, aké útoky sa môže Fennekin naučiť. Moja Azula zatiaľ sedela na posteli obmotaná okolo vajíčka, aby mu bolo teplo a snívala o ďalekej krajine a chrámoch.* Azula. *povedala som, aby som nejako upútala jej pozornosť. Azula sa na mňa pozrela a ja som jej naznačila rukou, aby ku mne prišla. Pomaly sa odmotala od vajíčka, zakryla ho dekou a dobehla za mnou. Ukázala som jej názov útoku a Fennekin nadšene prikývla, len čo uvidela slovo Plamenný. Nemusela som jej ani ukazovať viacej. Vypla som teda počítač a začala som sa obliekať do športového oblečenia. Fennekin zatiaľ strážila vajíčko a sem tam ho zohrievala dychom. Zobrala som teda košík a vystlala som ho vankúšom a dekami. Potom som doňho vložila vajíčko a zakryla ešte ďalšími dekami, aby mu nebola zima. Zobrala som ešte môj batoh a mohli sme ísť. Fennekin išla vedľa mňa a vždy po očku pozerala na vajíčko. Po chvíli kráčania sme konečne dorazili na tréningovú lúku. Zložila som teda batoh aj s košíkom ku stromu a vajíčko som natočila tak, aby bolo vidieť na lúku, kde sme išli trénovať. Azula si sadla predo mňa a zvedavo na mňa pozerala, pretože čakala, čo bude ďalej.* Takže Azula, dnes máme na pláne znovu rýchlosť. *povedala som a Azula pretočila očami.* Veď ale keby nás niekto naháňal v tom chráme, musíme mu utiecť no nie? *povedala som jej svoje odvôvodnenie nášho behania, ktoré mi v tej chvíli napadlo.* A okrem toho sa chceš vyvinúť, no nie? A behaním tiež síliš. *vysvetlila som jej.* A potom sa budeme učiť útok nazývaný Plamenný efekt. Podrobnosti k nemu ti potom poviem. *dodala som, keď čakala niečo viac ako iba názov útoku.* Len neboj. Dozvieš sa všetko. Tak na zahriatie jedno kolečko. *povedala som a rovno som sa rozbehla. Azula tiež nečakala a hneď sa rozbehla za mnou. Naše trojkilometrové kolečko nám dnes trvalo asi o päť minút kratšie ako predytým. Možno to bolo aj studenším počasím. Ja som tým pádom behala rýchlejšie lebo mi bola zima, pretože som nemala kožuch ako Azula a tá sa snažila behať so mnou a mojím tempom, takže behala tak rýchlo ako ja. Po dobehaní sme išli skontrolovať vajíčko. Fennekin naňho pár krát dýchla teplý vzduch, aby mu nebola zima, aj keď pochybovala som, že v toľkých dekách by mu bola zima.* Dobre, tak teraz strečing.* Povedala som jej, pretože vyzerala akoby sa mu chcela vyhnúť. No čo už narobí. Kým ju budem trénovať ja, strečing bude na dennom poriadku. Po našom natiahnutí som odniesla dva kamene znovu 100 metrov od nás a potom ďalšie som dala na štartovné miesto, aby sme vedeli, odkiaľ pokiaľ máme behať. Potom som sa pozrela a podišla k Azule ktorá už čakala na štarte.* Takže ako presne ako minule. Šprint tam a potom chôdza späť. Zase tridsaťkrát. *Azula si povzdychla a chcela namietať, že je to moc veľa.* Nerepci, lebo budeme behať omnoho viacej. *povedala som jej a Azula radšej ďalej nenamietala.* 3.. 2... 1... Štart! *odštartovala som nád a vyrazili sme. Náš prvý šprint bol rýchly, preto sme na druhej strane o chvíľočku boli. Bola som však o niečo rýchlejšia ako Azula, aj keď sa od minula odosť v rýchlosti zlepšila. Pomaly sme chodili späť, očkom sme mrkli na vajíčko, ktoré si pravdepodobne spokojne pozeralo na nás,pretože pokémon nemusel behať a znova sme sa rozbehli. Nie vždy som naše mini preteky, ktoré vlastne neboli preteky vyhrávala. Vždy sme sa prakticky striedali. Raz vyhrala Azula a potom zase ja. Ku koncu sa naša rýchlosť o dosť spomalila, pretože sme boli unavené. Celú dobu sme sa ale podporovali a po našom poslednom šprinte sme iba pomaličky prišli ku stromu a vyduchujúc sme sa oňho opreli. Podala som Fennekin vodu, aby sa napila a potom som si dala aj ja.* No, mám pocit, že nám to išlo lepšie ako minule. Minimálne sa cítim trošičku lepšie. Ale iba o trošičku. *poslednú veru som dodala, keď Azula poznamenala, že som totálne spotená a ledva dýcham. Ale ja som sa vážne cítila lepšie, aj keď som tak nevyzerala. A určite aj Azula, pretože nevyzerala tak zmorene a ešte mi aj stíhala takto odpovedať. Po našom vydýchaní a opätovnom skontrolovaní vajíčke sme sa mohli dať na druhú polovicu nášho tréningu. Vybrala som preto z tašky tablet a ukázala som jej obrázok na ktorom bol Pignite obkolesený ohňom. http://vignette2.wikia.nocookie.net/pokemon/images/e/ef/Bianca_Pignite_Flame_Charge.png/revision/latest?cb=20150915055426 . Fennekin si ho so záujmom pozrela a zadívala sa potom na mňa.* Takže ako už vieš, útok sa volá Plamenný efekt. Ide o to, že sa celá obkolesíš svojím vnútorným ohňom a potom sa takáto rozbehneš smerom do súpera. Aj preto trénujeme rýchlosť. *vysvetlila som jej pomaly, aby pochopila ako má vykonávať tento útok. Potom iba odhodlane prikývla a čakala, čo budeme robiť.* Takže, rozdelíme to na pár častí toto učenie sa útoku. Ako prvá časť bude dosiahnutie tohto vnútorného ohňa. Docielime to meditáciou. *povedala som jej a Azula sa na mňa spýtavo pozrela a opýtala sa, čo je meditácia.* Musíš si sadnúť, ako ti je najpohodlnejšie a uvoľniť sa. Potom sa budeš sústrediť na oheň a na nič iné. Keď sa k nemu dostaneš, tak sa prakticky zapáliš a ten oheň bude okolo teba. *vysvetlila som jej o čo ide. Azula si teda sadla a zavrela oči, ktoré potom zmačkla sústredením. Sadla som si teda na deku, ktorú som si zbalila a zobrala som k sebe vajíčko zabalené v deke a hladkala som ho, zatiaľ čo som čakala na Azulu, kedy nájde svoj vnútorný oheň. Moja Fennekin je ale veľmi šikovné dievča a po 20 minútach sústredenia a meditovania svoj oheň úspešne našla a okolo nej sa zjavil oheň. Nadšene som jej povedala.* Máš to Azula. Našla si ho. *Fennekin nadšene otvorila oči a pozrela sa na svoj oheň okolo seba. Na jej mieste by som sa asi bála, ale ona má oheň rada. Potom sa ale prestala sústrediť a oheň pominul. Azula sa zatvárila smutne.* Neboj sa. Prvú časť si zvládla. Teraz ideme na ďalšiu. Budeš sa snažiť čo najrýchlejšie zapáliť a aj na čo najdlhší čas,až kým to nedáš tak dobre, že sa hneď zapáliš a budeš to vedieť udržať veľmi dlho. * Azula odhodlane prikývla a skúsila sa znova zapáliť. Teraz sa jej to podarilo za 10 minút, ale udržala to iba na 2 minúty.* Neboj sa. Máme dosť času. Ty to určite zvládneš. *Azula teda odhodlane prikývla a ja som znovu začala hladkať vajíčko. Po 30 minútach pokusov sa jej to podarilo vycibriť tak, že to aj pri pohybe vedela udržať na hociako dlho a vedela sa zapáliť aj hocikedy, kedy chcela.* Dobre, teraz ďalšia časť. *povedala som a odložila som vajíčko späť, aby som mohla vytiahnuť terč Tepiga z batohu, ktorý som porom položila ďalej na lúku.* Takže vidíš ten terč nie? Rozbehneš sa čo najrýchlejšie a pokúsiš sa ho trafiť. Ale pozor. Je dosť silný, takžw to bude ťažšie. A rozhodne aj protizápalový. Je totiž špeciálne na ohnivých pokémonov. *povedala som jej a Azula znova odhodlane prikývla. Bola vážne veľmi odhodlaný pokémon a nič ju nezastavilo.* Kebyže ho zhodíš, tak ho iba postav a zase príď sem dobre? *povedala som jej a znovu som si sadla na zem a zobrala som vajíčko do rúk a hladkala som ho. Terč nebol ďaleko, ani nie 20 metrov, takže som bez problémov naňho videla. Azula sa teda zapálila a rozbehla sa na terč. Nepodarilo sa jej ho zhodiť, tak som ju povzbudila aby sa nevzdávala a Azula to skúsila znova. Teraz sa už terč Tepga troški zakýval, čo Fennekin iba naštartovalo a skúsila to znova. Takto to išlo ďalej a ďalej a o 8 pokusov sa jej ho podarilo zhodiť.* Výborne Azula! Len tak ďalej. Ešte 20 krát a pôjdeme domov. *povedala som jej a Fennekin teda odhodlane prikývla a pustila sa na to. Ja som sa na ňu iba s hrdosťou pozerala, ako dáva dole zas a znova terč. Po poslednom 20 útoku iba s hrdosťou ku mne príde a točí svojím chvostíkom. Zoberiem ju teda na ruky ku vajíčku a obíjmem ju.*Dnes to bolo úžasné Azula. Len takto ďalej a budeš ten najlepší a najsilnejší pokémom čo kedy prehladával chrámy na svete. *poviem a pohladkám ju. Podám jej sušienku, ktorú nadšene zje, zatiaľ čo ja zbalím terč a vajíčko na svoje miesta. Potom si Azula vyšplhá na moje rameno a môžme ísť domov. Tam zložím batoh na zem a napustím vaňu teplej vody,v ktorej znova umyjem vajíčko, aby som ho znovu zohriala. Musí byť predsa v teple, aby sa čo najskôr vyliahlo. Potom ho s pomocou Fennekin usuším a ľahneme si na posteľ,kde sa Azula obtočí okolo vajíčka a ja zase okolo ich oboch a spolu zaspíme.*

2 Rex Rex | 9. února 2017 v 18:58 | Reagovat

1. Squirtle
2. Kousnutí
3. Přijdeme se Squirtlem na louku, rozhlédne se, podle jeho výrazu asi poznal, že bude trénovat, ale to překvapení vystřídala radost. "Ták, začneme něčím lehkým, jelikož je to náš první trénink, a to kousnutím." Squirtle vypadal zklamaně, že to bude tak lehký útok, toho jsem si samozřejmě všiml. "Achjo, lepší začít něčím lehkým, aby jsi si zvykal na těžší útoky." Mrknu na něj. "Až budeš připravený trénovat, dej mi vědět." Squirtle se chvíli procházel po poloroztátém ledu a chvíli si v něm tak hrál, pak si doprohlížel okolí a vrátil se za mnou. "Super, takže, soustřeď co nejvíce síly do zubů, ale vážně hodně! Ne jen, že na to budeš myslet, musíš zapojit vše, aby jsi cítil , že ti zuby ztvrdly na ocel! Jasné!?" Squirtle znervózňěl, ale pak nejistě přikývl. "Snad na tebe nejdu z tvrda." Uchechtl jsem se, to Squirtla očividně urazilo, vypadal že se ze sebe chystá vydat vše, aby mi ukázal, že se mýlím. /Aspoň jsem ho pořádně povzbudil./ Pomyslel jsem si. Pak nám ale došlo, že Squirtle nemá do čeho kousat, a já jsem pokousaný nechtěl být, takže jsme se přemístili na okraj louky ke stromům, visela tam větev, byla silná, ale dost nízko, aby do ní Squirtle bez problémů kousl. "Tak, jak jsem říkal." Squirtle se pokusil zahodit všechnu nervóznost, a postavil se do takového bojového, a zároveň snaživého postoje, zatnul zuby, zavřel oči, a snažil se zvrdnout zuby, už mu pomalu červenal obličej, pak kousl do větve, ale málem si akorát vylámal zuby. "Achjo, v poho?" Squirtle tak křečovitě přikývl a chytl se za tlamičku, moc v pořádku nevypadal. "Dáme si pauzu." Squirtle jen přikývl a sedl si. Vzal jsem mu na ty zuby nějaký led ze země, očistil ho do oblečení a Squirtle si s ním schladil zuby, mě by asi vypadly, ale přeci jen, on je vodní pokémon. Po chvíli jsme se zase vrátili k tréninku. "Počkej, než to zase uděláš špatně." Odmlčel jsem se, aby se na mě Squirtle podíval, udělal tak. "Zkus si představit něco co vážně nesnášíš, zkus se dost naštvat." Zkusil jsem mu poradit. /Určitě si představí jak se zakusuje do mě./ Uchechtl jsem se nad svou myšlenkou. Squirtle se zamyslel, asi něco vážně našel, pak zaskřípal zuby, vyskočil a kousl pořádně do větve. Na větvi to zanechalo pořádné otisky, ale pořád ji nepřekousl, už jsem chtěl udělat další pauzu, ale on zkoušel dál, zdálo se mi, že je každým kousnutím jeho útok silnější, pak už to trénování větev nesnesla a zlomila se. Squirtle se z těch útoků zapotil, sedl si a vydýchával se. "Zlepšuješ se." Usměji se na něj. Squirtle se při pochvale taky usmál. "Dobře, jsi už připravený pokračovat?" Squirtle se ještě trochu vydýchal a pak přikývl, zvedli jsme se a našli si jinou větev dost nízko. Squirtle posbíral všechnu svou energii, připravil se k útoku a hryzl, nic. Poodstoupil dál, rozběhl se z otevřenou tlamičkou k větvi, vyskočil a pořádně kousl, překousl! "Neuvěřitelný!" Zvolal jsem. Squirtle spadl vyčerpaný na zem, přišel jsem k němu. "V poho?" Squirtle pomalu přikývl. "Dařil jsi si skvěle." Usměji se na něj. Vezmu ho do náruče a odcházíme z louky pryč.

3 Adminka Adminka | 9. února 2017 v 19:17 | Reagovat

[1]: Emma:
Fennekin
+ 20 rychlost
+ 3levly
útok naučen.

[2]: Rex
Squirtle
útok naučen na 35%

4 Adminka Adminka | 9. února 2017 v 19:19 | Reagovat

[3]: Rex: a 1 levl

5 Emma Emma | 10. února 2017 v 16:15 | Reagovat

1)Azula Fennekin
2) Vytie (česky Vytí a anglicky Howl) +nejaká ta rýchlosť a výdrž
3) *dnes som sa rozhodla, že si dáme viac menej oddychový tréning. Po našom výlete sa to aj hodilo, oddýchnuť si. Dnes som mala na pláne naučiť Azulu útok Howl, aby nemala iba útočné útoky, ale aj nejaké na zlepšenie obrany alebo útoku. Vajíčko som chcela dnes nechať doma, pretože som si chcela užiť deň iba s Azulou. Tá si práve čistilo kožúšok, tak som ju mierne šťuchla. Fennekin sa na mňa pozrela, aj keď veľmi neochotne, pretože som ju vyrušila z jej činnosti.* Čo by si povedala na tréning? Dali by sme si taký oddychový a naučím ťa aj nový útok. Taký, aby potom boli tvoje ohnivé útoky silnejšie. Čo ty na to? A budeš zase len bližšie k vyvinutiu. *poviem jej hneď niekoľko dôvodov a Fennekin len nadšene prikyvuje a krúti chvostom.* Ale pôjdeme ešte niekedy na dobrodružstvo. *povie rozhodne a ja nemám ani chuť jej povedať nie. Minule to bolo úžasné a keby aj nič, odniesli sme si úžasné skúsenosti. Oblečiem si teda športové veci, ale samozrejme teplejšie, lebo vonku stále veľmi teplo nie je. Vajíčko zatiaľ Azula zababuší do diek a vyberieme sa na lúku. Cez noc napadlo trochu snehu, ale ani mne a ani Azule to nejako nevadí. Slnko však svieti a aj keď je chladnejšie, aspoň trošičku nás hreje. Batoh si zložím pod náš strom a naša rutina môže začať.* Tak teda zase kolečko okolo lúky. *poviem a Azula vie, že odpor jej nepomôže tak spolu začneme behať. Snažíme sa odbehnúť celé kolečko a nezastavovať. Hlavne aj preto, že keď zastavíme, začne nám byť zima. Kolečko dobehneme zadýchané, ale nie tak veľmi ako keby sme to šprintovali. Urobíme si teda strečing v ktorom sa Azula začína lepšiť. Ale verím, že keď sa vyvinie, bude na to mať aj lepšie telo, pôjde jej to ešte lepšie. Po našom strečingu, ktorý trvá približne 15 minút, sa na mňa Azula spýtavo pozrela a čakala, čo bude ďalej.* Takže, teraz si zahráme hru. *poviem tajomne a Azula sa nedostatok informácii o hre iba zamračí na mňa. Podídem teda k nej a strčím do nej.* Si to! *s týmto výkrikom sa rozbehnem čo najďalej do stredu lúky. Za sebou začujem iba bojový výkrik a Azula sa rozbehne za mnou. Rýchle utekanie v snehu nie je nič úžasné, ale snažím sa pred ňou utiecť. Azula má ale tú výhodu, že má "pohon 4 nôh" zatiaľ čo ja iba 2. Po chvíľke naháňania ma teda chytila tak, že na mňa zozadu vyskočila, čo som nečakala a padlo som do snehu.* Veď počkaj. *povedala som, keď sa Azula so smiechom rozutekala odo mňa. Postavila som sa teda, oprášila zo seba sneh a začala som ju naháňať, ale Azula bola omnoho rýchlejšia ako ja. Hlavne keď začala behať sem a tam a nie rovno, takže som nemala šancu ju chytiť. Nebola ale veľmi predo mnou, ale dobehnúť som ju nemala šancu. Spredu som počula iba radostný smiech Azuly. Potom sa ale stalo niečo, čo som nečakala ja a ani Azula. Pošmykla som sa na snehu a spadla som rovno na Azulu. So smiechom som ju vyprostila zo mňa a šťuchla do nej.* Si to. *Povedala som so smiechom a Azula sa tiež začala smiať na mojej nešikovnosti.* No keďže nám naháňačka veľmi nejde, presunieme sa ďalej. *Povedala som keď sme sa konečne dosmiali a prestali sme sa po zemi váľať ako lachtany.* Urobíme si teraz namiesto šprintov na 100 metrov jedno veľké š kilometrové kolečko čo najrýchlejšie, dobre? Proste iba behaj tak rýchlo ako to ide. Ako keby ťa naháňali divokí silní pokémoni. *Poviem môj ďalší plán a Azula iba na túto zmenu prikývne. Veď behanie ako behanie, no nie? Rozbehli sme sa teda našou najrýchlejšou rýchlosťou, ale tá nám nevydržala veľmi dlho. Po chvíli sme boli unavené a museli sme spomaliť.* Hlavne musíme ísť stále rýchlo. Nemôžeme behať tak ako normálne behávame toto kolečko. *povedala som jej, keď sa zdalo, že chce spomaliť na svoju obyčajnú rýchlosť a popohnala som ju tým ísť rýchlejšie.
Po dobehaní sme sa vysilene opreli o strom a z hlboka dýchali. Bolo to vážne makačka, ale týmto sa iba zlepšujeme.* Azula, ty budeš pokémon s najlepšou kondičkou a rýchlosťou. *Povedala som jej keď som sa na ňu pozrela a unavene usmiala. Fennekin ale stále mala ešte silu, veď ako aj ja, len sme boli unavené, a roztopila trošku snehu, aby sme sa mohli napiť vody. Nevyzeralo, žeby ten sneh bol pošliapaný a znečistený, pretože napadal cez deň, a nemyslela som si, že niekto okrem nás bude ešte trénovať v takejto zime. Ja si myslím, že pokémon sa musí adaptovať na akékoľvek počasie. Veď čo potom takí tréneri, keď budú bojovať v zime a snehu, ale ich pokémoni budú zvyknutí iba na teplo telocvične a haly. Niektorí z nich ale boli tak namyslení, že pomoc a rady od chovateľov nechceli a nepočúvali. Mysleli si, že iba preto že sú tréneri, tak zožrali celú múdrosť sveta. Nechala som tie myšlienky ale tak, čakala ma Azula a náš tréning.* Takže milá dáma. Dnes sa naučíme útok Vytie, ktoré ti pomôže v zápasoch, keď nás v chrámoch napadnú nejaký pokémoni ako minule, pretože to zvýši tvoj útok a ten bude silnejší. Čo ty na to? *opýtala som sa jej s úsmevom. Vedela som, že keď to bude mať čo dočinenia s chrámami, mám jej plnú spoluprácu. Ale musím povedať aj ja, že by som si naše dobrodružstvo ešte raz zopakovala.* Urobíme to takto. Ty sa pokúsiš vyť čo najviac a stále dookola. A keď pocítiš v sebe silu, ktorú si v sebe nemala predtým, tak si to zvládla. Potom to len skúsime na útoku, napríklad na škrabavom. Keď na prvý krát pretneš skalu na polovicu, vieme že si to zvládla. *vysvetlila som jej môj plán. Na tomto útoku nebolo nič ťažké a ani nič na vysvetľovanie. Azula sa teda odhodlane postavila a zavyla. Prvý krát to ale vyznelo ako škrekot než ako zavytie, tak si trošku odkašlala.* Neboj, len tak ďalej. *Povedala som jej, ale zadržovala som aj smiech. Bolo to docela vtipné, hlavne keď pri tom vyzerala veľmi vtipne. Fennekin sa teda o útok pokúsila ešte raz a teraz to už vyznelo lepšie, ale silu jej to rozhodne nepridalo. Bolo to akési nerozhodné a slabé. Azula sa ale nevzdávala a skúšala ďalej, čo sa aj vyplácalo, pretože každým pokusom to bolo lepšie a lepšie. Po niekoľko pokusoch už bolo jej zavytie rozhodné a silné. Azula sa na mňa pozrela a jednoducho prikývla, že sa jej to podarilo.* Výborne Azula. Teraz, vidíš ten kameň? Použi škrabavý útok. *Povedala som jej a Azula sa rozbehla smerom na kameň, ktorý škrabavým útokom rozbila na polovicu. Natešená potom pribehla ku mne a skackala na mieste.* To je úžasný útok. Cítila som sa taká silná. *Povedala hrdo a usmiala sa.* Ale, aby si ho poriadne vedela, musíš ešte trénovať. Tak povedzme, keď dáš takto dole ešte 15 skál, myslím, že by si to mohla zvládnuť. *Povedala som jej a Azula sa teda rozbehne na ďalšiu skalu. Ešte že je ich tu tak veľa, a hlavne že sú také veľké. Možno by som potom mala nejaké doniesť z lomu alebo tak, aby tu aj potom nejaké boli. Potom som ale upriamila pozornosť na Azulu a pozerala som, ako sa jej darí ničiť skaly. Keď sem niekto po nás niekto príde, bude si asi myslieť, že sa tu vyriadilo nejaké tornádo a nie, že tu trénoval pokémon. Azuline vytie bolo už majestátne a každý krát bola aj jej sila väčšia a väčšia, kým ten útok nemal požadovaný účinok. Pekne sa na ňu pozeralo, bolo vidieť, že je to vážne silný pokémon, ktorý sa rozhodne neštíti bojovať a zlepšovať sa, na čo som bola aj na Azulu hrdá.
Po Azulinom zničení aj ostatných skál sme sa spokojne vybrali my dve domov a tešili sme sa z ďalšieho pekného tréningu.

6 Adminka Adminka | 10. února 2017 v 17:18 | Reagovat

naučeno na 80%
+ 3 levly
+ 30 rychlost
+30 výdrž
+ důvěra

7 Rory Rory | 10. února 2017 v 20:43 | Reagovat

1-) Eevee
2-) Tieňová guľa (Stínová koule, Shadow ball)
3-) Sľúbila som Eevee naučiť ju Tieňovú guľu, tak som sa rozhodla zhromaždiť potrebné informácie. Nakoniec, keď som uznala, že je toho dosť, zbalila som si donuty, terč squirtla a vybrala som sa  na lúku za mesto. Tam som terč rozožila,  zavolala Eevee von z pokéballu a sadla som si k nej. ,,No, Eevee, sľúbila som naučiť ťa Tieňovú guľu. Je to útok dušieho typu a vyzerá asi takto : https://media.giphy.com/media/10x9wOcFrPb5pC/giphy.gif, u Umbreona je to niečo takéto https://images.gr-assets.com/hostedimages/1450651524ra/17451502.gif. Ale predtým ako začneme by sme sa mali rozcvičiť, nemyslíš?" Eevee prikývla a tak sme sa ponaťahovali a pre istotu si dali aj kolečko okolo lúky. ,,Dobre, Eevee, myslím, že to môžeme skúsiť, čo ty na to?" späť som si k nej sadla a znovu jej ukázala obrázky. ,,Tak, teraz chcem, aby si sa poriadne nahnevala, dobre? Zavri oči a sústreď sa na hnev, predstav si, ako sa z neho robí," Eevee poslušne zavrela oči a vyzerala, že sa naozaj snaží. Chvíľu sa ale nič nedialo a ona sklamane otvorila oči. ,,Nejde to," smutne na mňa pozrela a ja som dostala chuť ju objať. A aj som to spravila a posadila si ju na kolená.,,No tak, Eevee, to zvládneš. Tieňová guľa je veľmi ťažký útok, a som si istá, že sa nikomu nepodarí na prvý krát. Skús to ešte, áno? Zavri oči a sústreď sa na to, ako sa tvoj hnev formuje do gule..." po chvíľke snaživého ticha sa pred Eevee začali objavovať tmavé, fialové až čierne výboje. ,,Výborne Eevee!" vykríkla som, čím som ju ale vyrušila zo sústredenia a záblesky zmizli. Eevee na mňa vyčítavo pozrela a mne hneď došla moja chyba. ,,Prepáč, už ťa nebudem vyrušovať..." ospravedlňujúco som sa usmiala, no ona mi aj tak zliezla z nôh na zem, kde si sadla a potriasla hlavičkou. ,,Ale už si to skoro spravila!" povedala som nadšene a dúfala som, že ju to aspoň trošku povzbudí. ,,Naozaj?" pozrelana mňa Eevee podozrievavo a ja som horlivo prikývla. ,,Áno, už tam boli záblesky. Teraz z toho už len spraviť guľu a vieš to!" Eevee vyzerala, že sa jej predstava samej seba, ako vrhá Tieňovú guľu naozaj páči, a znovu sústredene privrela oči. Teraz sa tmavé záblesky objavili rýchlejšie a bolo ich o poznanie viac. Guľou by som to stále nenazvala, ale už sa to začala podobať na tie obrázky, čo som Eevee pred začiatkom ukazovala. ,,Skvelé, Eevee, len tak ďalej!" pomyslela som si a keď sa čierne niečo začalo zväčšovať a naberať guľovitý tvar, zadržala som dych. Eevee sa snažila zo všetkých síl, videla som to na jej sústredenom a snaživom výraze, a ja som jej držala všetky palce, aj tie, ktoé nemá, aby sa jej to podarilo. Po chvíľke Eevee otvorila oči a keď uvidela guľu, na tvári jej prebehol víťazoslávny výraz. ,,Výborne Eev, a teraz to skús odhodiť, ako na tých obrázkoch! To zvládneš!" povzbudzovala som ju a Eevee sa pokúsila napodobniť Eeveeho z obrázku. Guľa sice preletela len pár metrov a narazila do zeme poriadny kus pred Squirtlovským terčom, no na prvý krát to bolo viac ako dobré. ,,Skvelé, Eevee, to už bola Tieňová guľa!" natiahla som sa k nej a začala ju hladkať. ,,Skvelé, Eevee, myslím, že na dnes stačilo, nie? Ešte si to môžme zajtra docvičiť, dnes si toho už zvládla veľa a určite si už unavená..." Eevee ale protestne potriasla hlavou. ,,Chcem sa to naučiť poriadne už dnes!" jemne zavrčala a ja som zdvihla ruky. ,,Fajn, fajn, to bol len návrh. Tak poď, skús vytvoriť Tieňovú guľu a traf Squirtla!" Eevee sa na mňa usmiala a pokúsila sa vytvoriť Tieňovú guľu. Zo začiatku sa jej darilo, no potom sa guľa začala zmenšovať a zmizla. Eevee to skúsila znovu, tentokrát s úspechom, a vypálila na terč. Guľa ale nielenže letela dosť mimo, ale doletela len do polky. Rozosmiala som sa. ,,No, Eevee, nabudúce sa zameriame na presnosť, áno?" Eevee na mňa zazrela a skúsila znovu vytvoriť guľu. Asi som ju nahnevala tým, že som sa smiala, lebo guľa po prvý krát nabrala klasickú veľkosť a aj tvar. Čierno-fialová, vystreľovali odtiaľ tmavé výboje. Eevee sa mierne prikrčila a vypálila, tentokrát sa jej podarilo vypáliť guľu až k Squirtlovi, nanešťastie letela asi meter vedľa. Mierne prekvapene som sledovala ako narazila do zeme a vybuchla, lebo taký rýchly obrat som rozhodne nečakala. Eevee ku mne pribehla, celá šťastná a spokojná, a ja som sa musela usmiať. ,,No vidíš, že to ide aj poriadne. Zapamätaj si to, ako si to robila, ako si sa pri tom cítila, áno? Aby si to mohla spraviť hocikedy. Poď, skús to ešte raz!" pohladkala som ju a Eevee sa znovu natočila k terču. Guľu teraz vytvorila o dosť rýchlejšie ako predtým (aj keď stále o dosť pomalšie ako skúsenejší pokémoni, ale na tom až tak nezáležalo). Poslala ju priamo na Squirtla a keď terč po zásahu padol na zem, radostne vyskočila. ,,Ha!" zasmiala sa a začal vrtieť chvostíkom. ,,Eevee. To. Bolo. Úplne. Dokonalé!" zdvihla som ju zo zeme a zatočila som sa s ňou. ,,Moja šikulka, zvládla si to!" Po chvíľke som sa zarazila a zastavila sa v pohybe, Eevee som stále držala nad sebou a ona na mňa upierala fialkasté očká. Chvíľu som ju len tak pozorovala a ona mi pohľad mlčky oplácala. Nakoniec som si ju k sebe pritiahla a objala som ju. ,,Mám ťa naozaj rada, Eevee, a to ťa poznám len deň. Presvedčím ťa, že si tvoju dôveru zaslúžim, sľubujem!" po chvíľke som ju položila späť na zem a z ruksaku bleskovo vytiahla donuty, tentokrát poliate čučoriedkovou polevou a posypané svetlomodrými hviezdičkami. Do jedného som hneď zahryzla, druhý som chytila do ruky a sáčok s ostatnými som položila pred Eevee. ,,Daj si, naozaj si ich zaslúžiš. Idem postaviť Squirtlov terč a potom môžeme pokračovať." Keď som sa vrátila, Eevee už používala Tieňovú guľu a pokúšala sa trafiť terč. Síce sa už do konca tréningu ani raz netrafila a občas (a možno aj trošku častejšie ako občas) sa stalo, že sa jej guľa nepodarila, no to nič nezmenilo na  skvelom pocite, s ktorým sme sa o hodinu neskôr vracali domov. Čo na tom, že sa mi podarilo kvôli tme tri krát zakopnúť.

8 Adminka Adminka | 11. února 2017 v 9:06 | Reagovat

+3 levly
Naučeno
+ 10 důvěry

9 Rory Rory | 26. února 2017 v 21:01 | Reagovat

1 . Eevee
2 . Železný chvost
Eevee ma trochu zarazila tým, že chce obidva, ale nakoniec som musela uznať, že jej odhodlanie vyvinúť sa je úžasné. Rozhodla som sa teda, že ju najskôr naučím železný chvost a prudký útok až neskôr, pretože dva naraz mi prišlo moc zložité. Vyšla som teda na lúku a vyvolala Eevee z pokébalu. Poobzerala sa a potom na mňa upriamila svoju pozornosť. ,,Naučíš ma železný chvost a prudký útok?“ spýtala sa natešene a ja som sa pousmiala. ,,Hou-hou, dievča, ideš na to nejako zhurta. Dnes sa skúsime naučiť len železný chvost a prudký útok skúsime nabudúce, áno?“ Eevee mierene posmutnela a ja som si k nej čupla. „To len pre to, aby ťa to moc neunavilo, vieš? Som si istá, že by si to zvládla, ale ja sa o teba bojím, aby sa ti niečo nestalo...“ Pohladkala som ju a Eevee spokojne privrela oči. Po chvíľke sa otriasla. „Poďme na to! Už chcem byť Umbreon!“ Zasmiala som sa a vytiahla pokédex. Ukázala som jej dva obrázky železného chvostu, jeden s Eevee : http://data.whicdn.com/images/64193319/large.gif a druhý s Umbreonom : http://25.media.tumblr.com/tumblr_mel7v8H4IT1rhooqso1_500.gif. Eevee si ich zvedavo pozrela. „Dobre Eevee, ideme na to. Pri železnom chvoste ide vlastne o to, že spevníš svoj chvost a udrieš ním súpera. Musíš ho udrieť čo najsilnejšie, takže dnes budeme trénovať aj silu. Môže byť?“ Eevee mlčky prikývla a stále sledovala obrázok s Umbreonom. Usmiala som sa. ,,Neboj sa, určite sa aj ty už čoskoro vyvinieš,“ postrapatila som jej srsť na hlave a ona potriasla hlavou, aby ju znovu uhladila. „Tak to poďme skúsiť,“ pozrela na mňa a ja som sa postavila. Z ruksaku som vytiahla lampáš, pretože sa pomaly zotmelo, a postavila ho k postave Squirtla, ktorú som tiež rozložila. „Dobre, takže Eevee, poriadne sa sústreď. Snaž sa dať všetku svoju silu do chvostíka, áno? Predstavuj si, ako sa ti zmení na železo... áno, to je ono!“ vykríkla som nadšene, keď jej chvost chytil odtieň sivej. Eevee ním veselo zamávala a sivá farba zmizla. „Skús to zase!“ Eevee sústredene privrela oči a chvost sa premenil na železný tak do polovice. Eevee nim znovu potriasla a železo zmizlo. „Do tretice všetko dobré,“ zamumlala a znovu sa pokúsila použiť železný chvost, teraz sa jej podaril úplne. „Výborne, Eevee, teraz ním čo najsilnejšie udri do Squirtla!“ Eevee rozbehla k Squirtlovej postave, kúsok pred ním vyskočila a chvostom doň udrela. Postava sa prevrátila a Eevee spokojne dopadla na všetky štyri. „Šikulka,“ pochválila som ju, kým som stavala postavu. „Skúsime to ešte raz, áno? A skús do toho dať čo najväčšiu silu!“ Eevee prikývla a znovu útok zopakovala. Železný chvost sa jej ale nepodaril najlepšie, tesne pred úderom sa zmenil späť na obyčajný. Eevee naštvane zavrčala a bez toho, aby počkala na moje pokyny, útok zopakovala s oveľa väčším úspechom. Hrdo som pozorovala, ako to skúša znovu a znovu a po každom pokuse som Squirtla zase stavala. „Výborne, ide ti to skvelo! Skús to znovu!“ Eevee prikývla a železný chvost predviedla takmer bezchybne. Prikývla som. ,,Dobre, Eevee, teraz skúsime niečo iné,“ zbalila som postavu a lampáš chytila do ruky. Zamierila som ku skalám na druhej strane lúky a Eevee ma nasledovala. „Železný chvost ti ide naozaj dobre, ale musíme mu ešte dodať silu. Ideme ku kameňom a tvojou úlohou bude ich pomocou železného chvostu rozbíjať, áno?“ Eevee prikývla a cupkala vedľa mňa. Prišli sme ku kameňom a Eevee na jeden vyskočila. Uprene na mňa pozrela. „Ale tie kamene sú veľké a tvrdé. Naozaj ich rozbijem?“ spýtala sa neisto. Pousmiala som sa. „Som si tým sto percentne istá. Ale ak nechceš, môžeme to ďalej trénovať na postave Squirtla...“ „Nie, nie, nie, ja to zvládnem!“ prerušila ma Eevee a zoskočila z kameňa. Zhlboka sa nadýchla a rozbehla sa k menšiemu kameňu. Po ceste vytvorila železný chvost a udrela ním do kameňa. Nezničilo ho to, ale mierne popraskal. Eevee útok použila znovu a kameń sa rozpadol na tri väčšie a kopec malinkých kúskov. Zamyslene som ju sledovala, ako tromi údermi rozbila ďalší, a potom ju k sebe zavolala. „Čo keby sme využili gravitáciu? Ak vyskočíš dostatočne vysoko, pri páde by si mohla nabrať rýchlosť a to ti dá väčšiu nárazovú silu...“ premýšľala som nahlas a Eevee ma mierne prekvapene sledovala. „To by mohlo fungovať,“ povedala potichu a skúsila útok s vyskočením. Kameň sa rozpadol už po prvom náraze a Eevee hrdo zavrtela chvostom. „Dobre, skús to znovu. Ale teraz sa skús pri páde otočiť a poriadne chvostom švihnúť. Keď ku gravitačnej sile pridáš vlastnú, malo by to byť super silné...“ Eevee na mňa neurčito pozrela a potom útok zopakovala. Tentokrát sa vo vzduchu ale dvakrát otočila a železným chvostom prudko narazila do kameňa. Poriadne to rachlo a Eevee náraz odhodil späť do vzduchu. Dopadla na trávu kúsok od kameňov a zhlboka oddychovala. Hneď ako sa usadil prach som bola pri nej a jemne ju hladkala. „Eevee? Si vporiadku?“ Eevee prikývla a pokúsila sa postaviť. Trochu sa jej ale zamotala hlava a ona mi padla do rúk. Po chvíli to skúsila znovu a tentokrát sa už bez väčších problémov postavila. „To bola ale sila,“ zavrtela hlavou a ja som sa rozosmiala. „To teda. Myslím, že železný chvost ti ide úžasne. Pozri,“ ukázala som ku kameňom, alebo teda k tomu, čo z nich zostalo. Väčšina bola porozbíjaná. Eevee sa unavene usmiala. „Budem tá najkrásnejšia, najtajomnejšia a najsilnejšia Umbreon na svete!“ zahlásila spokojne a sadla si, aby si upravila kožúšok. Z batohu som vytiahla granule a vodu a položila ich pred Eevee. „Daj si, určite si hladná. Nepotrebujem, aby si mi tu odpadla,“ usmiala som sa na ňu a sledovala, ako to zjedla a vypila. Potom som sa postavila. „Na dnes stačilo. Poď, musíš si oddýchnuť,“ zobrala som ju na ruky a zamierila som domov. Kým som vošla späť do mesta, Eevee mi na rukách zaspala.

10 Janet Janet | 27. února 2017 v 12:52 | Reagovat

[9]:  naučeno na 90%

11 Rory Rory | 20. března 2017 v 18:42 | Reagovat

1. Eevee, Espeon, Absol
2. Eevee a Espeon - Prudký útok, + výdrž, rýchlosť všetci
3. Rozmýšľala som nad tréningom, ktorý som Eevee sľúbila. Plánovala sa vyvinúť na Umbreona, takže bolo logické, že budeme trénovať v noci, aby sme si zvykli. U Absola to isté. Naproti tomu, Espeonovi by určite viac vyhovoval denný tréning. Ďalším problémom bol Espeon, ktorý stále odmietal spolupracovať, takže som musel vymyslieť, ako aj jeho donútiť trénovať. Po chvíli plánovania a premýšľania nad najlepším riešením som konečne vstala a vošla do izby, kde sa práve nachádzali moji pokémoni. „Eevee, Absol, Esp, vstávame, ideme trénovať!“ povedala som veselo a Eevee sa hneď zdvihla. Absol sa tiež otriasol a prešiel k dverám, len Esp ďalej ležal a pozeral na mňa. „Mne sa nechce. Som tvoj naobľúbenejší pokémon, nemusím trénovať!“ odfrkol a privrel oči. Mykla som plecami. „Fajn. Ale teraz je tu aj Absol a on je tááák silný! A keď si poriadne zatrénujeme a Eevee sa vyvinie, bude tiež tááák náderná...“ natiahla som a mrkla na zvyšných dvoch pokémonov. Esp prudko otvoril oči a naježil sa. „Nie! Nehovor tak! Ja som tvoj najobľúbenejší pokémon!“ Sladko som sa naňho usmiala a pohladkala Absola po hlave. „Ale keď nebudeš trénovať, Eevee a Absol budú silnejší a obľúbenejší, ako ty...“ Esp ticho zaprskal a zliezol z postele. „Fajn!“ zavrčal. „Budem trénovať. Ale potom mi dáš kúpeľ. S bublinkami!“ rozkázal si a pretiahol sa von z izby. Víťazoslávne som sa usmiala a spolu s Eevee a Absolom sme za ním zamierili. Doviedla som ich na tréningovú lúku, kde som prešla do stredu a založila si ruky na prsiach. „Dobre, banda, prvýkrát máme všetci spolu tréning, takže poprosím o trpezlivosť. Pre všetkých. A Esp, skús sa nepovyšovať, dobre?“ dodala som ešte. Eevee aj Absol prikývli, Esp len švihol chvostom. Prevrátila som oči. „Fajn, beriem to ako áno. Takže, plán na dnešný tréning je takýto. Najskôr sa ponaťahujeme e rozcvičíme, potom si trochu precvičíme vaše bežecké schopnosti. Esp a Eevee, vás dvoch čaká prudký útok, Absol, ty máš dnes trošku volnejšie, len si útoky precvičíš... všetko jasné?“ Tentokrát prikývol už aj Esp, aj keď sa tváril mierne otrávene. Usmiala som sa a prešla som k nim. Poškrabkala som Eevee aj Absola a potom som sa natiahla aj k Espeonovi, ktorý sa na moje prekvapenie nechal pohladkať a ešte jemne privrel oči. Spokojne som sa postavila a oprášila si ruky. „Výborne, takže na začiatok strečing...“ Eevee už vedela o čo ide, ale Absol a Esp boli roztomilo zmätení. V skratke som im vysvetlila o čo ide a potom sme im s Eevee predviedli pár cvikov, ktoré zopakovali, aj keď Esp trochu neochotne. Ja som si zatiaľ obzrela lúku a vyberala najvhodnejšiu trasu pre beh. „Teraz si trochu precvičíme rýchlosť, áno? Dáme si šprinty ku kraju lesa a späť, víťaz dostane donut!“ povedala som nadšene a ignorovala to, že ja som zjavne jediná, ktorá po donute túžila. „Takže, pripraviť sa... pozor... štart!“ Všetci sme sa rozbehli k lesu. Absol sa rýchlo dostal na čelo, čo sa Espeonovi veľmi nepáčilo, no nemohol s tým nič robiť. Absol bol jednoducho rýchlejší. Keď sme sa vrátili k veciam, ktoré som nechala na zemi položené, snažila som sa chytiť dych. „Výborne. Teraz dve kolečká na výdrž, a potom si to celé ešte dva krát zopakujeme...“ Esp si otrávene odfrkol, no pridal sa k nám, keď sme sa znovu rozbehli. Nešli sme nejako rekordne rýchlo, na Absolovi bolo vidno, že by zvládol aj rýchlejšie tempo, ale ja som bola spokojná. Dobehli sme dve kolečká a znovu dali šprinty, v ktorých sa tentokrát Esp Absolovi vyrovnal. Keď sme behali tretie a štvrté koliečko, Absol trochu zrýchlil, tým vyhecoval Espeona k rýchlejšiemu tempu a tak sme zrýchlili aj ja s Eevee. Posledný šprint som už nevládala a prešla som do kroku, Eevee, Absol a Espeon sa ale stále držali a začali behať predposledné kolečko bezo mňa. K poslednému som sa k nim pripojila s novým dychom, ktorý som medzičasom chytila, a dobehla ho spolu s nimi. „Výborne...“ vydýchavala som sa a potom som pozrela na trojicu. „Dobre, takže teraz ten tréning. Absol, daj si chvíľu pauzu, Esp, Eevee, poďte sem!“ čupla som si a vytiahla pokédex. „Takže, dnes sa naučíme prudký útok. Tuto máte Eevee aj Espeona, aby ste videli, ako útok vyzerá...“ Ukázala som im obrázky https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/cd/c0/66/cdc06607faf20bd858d8a4a4d004b34e.gif a https://media.giphy.com/media/pHsdpyyDKblew/giphy.gif. Eevee si ich pozrela celom nadšene, no Esp sa tváril, ako keby ho to neuveriteľne otravovalo. „Pch, to bude hračka. Pre mňa!“ odfrkol arogantne a zamával chvostom. Absol si k nám sadol a zaujato pozrel na útok. „Vyzerá to dobre,“ povedal. Eevee nadšene zavrtela chvostom. „A bude to vyzerať ešte lepšie, keď budem Umbreon. Kedy sa vyviniem?“ s očakávaním na mňa pozrela. Postrapatila som jej srsť. „Naučíme sa tento útok a môžeme ísť na to, áno?“ Eevee spokojne prikývla. „Tak poďme na to, nie?“ Vytiahla som postavu Squirtla a postavila ju na zem. Eevee nadšene vyskočila a pozorne ma sledovala. Otočila som sa k nim. „Takže...“ začala som. „Ide o to, že sa musíte sústrediť a všetku energiu nahromadiť pred seba a vypustiť ju v podobe zlatých hviezdičiek... chápete?“ Eevee nadšene prikyvovala a Esp len prevrátil oči. „Samozrejme, nie som sprostý!“ Zavrela som oči, v duchu som napočítala do desiatich aby som sa ukľudnila a potom naňho znovu pozrela. „Samozrejme. Chceš ísť prvý?“ Esp sa postavil a sústredene sa pozrel na terč. Keď sa po chvíli nič nedialo, naštvane zavrčal. Prešla som k nemu a pohladkala ho po hlave. „Dobre, nechaj to teraz skúsiť Eevee, áno? Potom zase pôjdeš ty...“ Esp naštvane sklopil pohľad, ale ustúpil. Eevee zaujala jeho miesto a pokúsila sa hviezdičky vytvoriť. Po chvílke snaženia sa pred ňou objavilo pár hviezdičiek, aj keď k prudkému útoku to stále malo ďaleko. „Šikulka,“ povedala som jej uznanlivo a Eevee zavrtela chvostom. „Dobre Esp, skús to zase!“ vykríkla som nadšene a Esp znovu zaujal svoju pozíciu. Vedela osm, že neznesie, že Eevee je lepšia, preto ma neprekvapilo, keď sa aj pred ním objavilo pár hviezdičiek. „Dobre, obidvaja. Skúste do toho teraz dať trochu viac sily, áno?“ Eevee prikývla a znovu sa pokúsila vytvoriť hviezdičky, no o moc silnejšie nevyzerali. Sklamane zvesila uši. Potom sa ale postavil Esp so sebavedomým úsmevom. Sústredene sa zamračil a úst mu vyšiel prúd hviezdičiek. Stále nič svetoborné, ale rozhodne lepšie. „Super, Esp. Ešte kúsok a máš to!“ pochválila som ho. Počas ďalšej pol hodinky sa ani jeden z nich moc nezlepšil, no obidvaja to stále skúšali. Eevee ale vyzerala stále viac demotivovaná a sklamaná. „Dobre, stačí!“ prešla som k nej. „Vieš, Eevee, možno ti pomôže ak ti poviem, že keď sa prudký útok naučíš, môžeš sa vyvinúť...“ veselo som na ňu mrkla a prešla som k Absolovi. „Dobre, Eevee, skús to ešte raz!“ Eevee sa na terč odhodlane pozrela a zatvárila sa sústredene. Tentokrát sa jej hviezdičky podarili oveľa lepšie, o dosť lepšie ako predtým Espeonovi. Esp ju rýchlo vystriedal a s tichým „Ja som lepší!“ ju napodobnil. Pár krát sa ešte vystriedali a s každým ďalším útokom hviezdičky silneli a silneli. Doslova bolo vidno, ako sa predbiehajú o to, kto bude lepší. Párkrát sa im dokonca aj podarilo trafiť postavu, z čoho som bola obzvlášť nadšená. Po chvíli som ich zastavila a otočila sa na Absola, ktorý odpočíval s hlavou položenou na predných labkách. „Takže, Absol, pomôžeš nám?“ spýtala som sa ho a Absol zdvihol hlavu. „Ako?“ Usmiala som sa. „Eevee a Esp sa ťa budú snažiť trafiť a ty sa im budeš pokúšať uhnúť... Keď obidvaja zasiahnete Absola trikrát za sebou, skončili sme. Absol, spolieham sa na teba, že ich poriadne preženieš,“ mrkla som ešte na temného pokéma a sledovala, ako sa zdvihol a postavil sa oproti Eevee a Espovi. „Tak poďte...“ povedal vyzývavo a Esp to zobral doslovne. Okamžite vytvoril hviezdičky, trvalo mu to však moc dlho a Absol sa stihol uhnúť. Pobavene naňho mrkol a znovu sa vyhol, tentokrát útoku od Eevee. Pokúšali sa ho trafiť dobrú pol hodinku, kým sa Espovi podarilo dvakrát za sebou a Eevee dokonca trikrát. Keď Espovi došlo, že ho Eevee znovu predbehla, nazúrene znovu vytvoril prúd hviezdičiek a poslal ich na Absola. Absol, ktorý už vyzeral celkom vyčerpaný z večného uskakovania sa už nestihol uhnúť, aj keď sa pokúšal. „Dobre, končíme!“ zavolala som na nich. Esp sa tváril nechutne spokojne, Eevee si sadla a unavene oddychovala a Absol sa rovno zvalil do trávy. Sadla som si k nemu a pohladkala ho po boku. „Bol si skvelý, vieš to?“ spýtala som sa ho a Absol na mňa vďačne pozrel. „Ďakujem!“ zamrmlal a unavene vzdychol. „Pôjdeme už domov? Som tak unavený...“ Vytiahla som jeho pokébal a s tichým cvaknutím som ho otvorila. „Oddýchni si, Absol. Nabudúce pôjdeme trénovať hlavne teba...“ Potom som sa postavila a pozrela na Espa a Eevee. Prešla som k nim a obidvoch ich pohladkala „Dobrá práca, obidvaja. Naozaj,“ usmiala som sa na nich a vytiahla ich pokébally. „Odpočiňte si, áno?“ povedala som predtým, ako pokémoni zmizli v pokéballoch. Všetky tri pokébally som odložila, zložila postavu Squirtla a s myšlienkou na to, že sa musím v blízkej budúcnosti zastaviť v centre aby ich sestra Joy skontrolovala, som sa vybrala domov.

12 Janet Janet | 20. března 2017 v 21:02 | Reagovat

Procvičeno. Eevee i Esp se útoky naučili
Všichni:
+ 3 levly
+ 10 rychlost
+ 10 výdrž

13 Lisa Lisa | 2. května 2017 v 7:44 | Reagovat

Piplup
Naučení Vodního víru
Dorazím s Piplup na louku s úsměvem."Asi ses nachodila,co?Až se vyvineš bude to lepší".usměju se na ni."Už se nemůžeš dočkat,viď?No,tady jsem ti koupila postavičku Piplupa aby ses to rychleji naučila".Podám jí to.Pak začnu vysvětlovat."U každého naučení útoku je důležitá psychická stránka,takže se musíš hodně soustředit,kapišto?"zašklebím se na ni."No,musíš si ten velký vodní vír pořádně představit a naučit se ho sílou vůle."Vysvětluju."Mohlo by ti také pomoct to,že umíš bublinkový proud...."zapřemýšlím."Tak začneme s praktickým tréninkem".Když Piplup kývne,začnu ji navigovat."Srovnej si postoj,hlavně tak ať se cítíš pohodlně a ať se ti to dobře učí.Když budeš uvolněná,půjde ti to lépe."Piplup se na mě odhodlaně podívá a já zvednu palec nahoru."Dobře.Jelikož umíš bublinkový proud,hodně nám to ulehčí.Takže to půjde takhle nějak:vypustíš bublinu a začneš ji zvětšovat.Je to pak síla vůle aby si z ní vytvořila kotouč a pak vír.Rozumíš tomu?"Zeptám se.Když kývne,jen se usměju."Připravena?"Piplup kývne."Počkej ještě..."vzpomenu si.Veznu postavičku a postavím ji před Piplup."Nejdřív se rozcvičíme.Piplup,bublinkový proud!"bublinkový proud zasáhne okraj cíle."Jde o přesnost.Musíš se soustředit....třeba na hruď.Do toho!"tentokrát to cíl zasáhne."Ještě jednou!"opě se nemine."Fajn.Zahřátá?Dostáváme se k hlavnímu meditu věci."důležitě si odkašlu."Tak tedy,ze zobáku ti musí vyjít pořádná bublina,budu tě navigovat za pochodu,jo?"piplup kývne a odhodlaně otevře zobák a ze zobáku jí vyletí bublin několik."To nic.Musíš pomalu.Tu bublinu musíš udržet přesně před zobáken,když ji vypouštíš,abys jí mohla tvarovat."piplup zopakuje otevření zobáku a vypustí docela slabou bublinu,ale drží ji."Výborně!Pořádně zaber,to zvládneš!"povzbuzuju ji."Soustřeď se,snaż se tu bublinu a zvětšit".piplup sevře oči a malá bublina se začne točit.Začne se pomalinku zvětšovat."Jen tak dál.Musíš ji zvětšit a pak ji přetočit do spirály,aby z toho byl vír.Ale jde ti to skvěle!"Piplup otevře oči a jde na ni vidět,jak se soustředí.Bublina se začne zvětšovat a točit do mini vodního víru."Pusť ho".poradím jí a piplup vír pustí s oddechem."Zaměříme se na terč.Budeš postupovat stejně,ale musíš mířit přesně."piplup pochopí a začne celý proces znovu.Vypustí ze zobáku bublinu,tentokrát už větší a začne s ní točit do spirály.Spirála se začne zvětšovat do většího víru než minule.Vír se krásně točí a zvětšuje se.Piplup je soustředěná na místě s hrdinským postonem.Trochu se třepe tím,jak moc se soustředí.Když vír vypadá dost silně,zavolám:"Piplup, pal!"piplup vypálí vodní vír na terč a zasáhne postavu piplupa do hlavy,až postava spadne.Zvednu ji a vrátím se k ní."Ještě.Víc ti to půjde".podotknu.Piplup souhlasí a začne znovu.Tentokrát vytvoří o hodně silnější a větší bublinu,než předtím.Bublina se začne strašně moc točit a zvětšovat a za chvíli je větší než Piplup."Zkus ho posunout nad hlavu!"piplup kývne a s pokřikem ho vyzvedne nad hlavu,samozřejmě ji vír pořád šahá ze zobáku."Skvěle!Pořádně ho zvětš!"vír se začne zvětšovat ještě víc.Pak je z něho pravý obrovský vodní vír."Super!!!"vykulím oči.Piplup o ještě trochu zvětší.Myslím,že už je čas."Piplup,pal!"zvolám a Piplup vír midtrovsky vypálí,naštěstí do stromu,takže se to všude rozprskne."To bylo hustý".usměju se."Co to zkusit ještě jinším stylem?Že bys tvořila menší víry a posílala by je do terče?"navrhnu.Když Piplup kývne,nemeškáme."Tak,pevný postoj bublina,spirála,menší vír a až řeknu pal..Teď mě napadlo něco božího!Co udělat z bublinkového proudu proud vírů?"oběma nám zazáří oči."No není to boží?Nejdřív ale ten nácvik.Připravena?"piplup kývne a začne.Nakročí si a ze zobáku vyšle bublinu,ze které se vytvoří spirála a následně mini vír."Piplup, pal!"nemine,vír se trefí do hrudi."Ještě!"piplup postup zopakuje a znovu se trefí.Takhle si to ještě několikrát zopakujeme,aby měla dobrou mušku."Výborně!Jsi moc šikovna."pochválím ji."Zkusíme tedy ten proud vírů?"usměju se,když Piplup nadšeně kývne."Dobře,no,já ani nevím jak.."zakoktám se."Je to jako s jedním vodním vírem akorát ve stylu bublinkového proudu.Także se musíš ultra soustředit,kapišto?"piplup odhodlaně kývnu a našpulí zobák.Piplup si našlápne a he zobáku jí výjdou splasklé bubliny."To bylo docela blízko.Musíš to přetočit na spirály a pak do vírů."vysvětlím. Piplup kývne a zopakuje to. Ze zobáku vyjde proud malých spirál."Super!A teď se soustřeď aby z nich byly pořádné víry jako z té jediné bubliny.Jako s jednou bublinou tak se všemi."piplup se nadechne a plnou parou vyjde proud vírů ale slabých."Ještě,pal!"zvolám a Piplup zopakuje.Teď se jí to brilantně povede.Ze zobáku ji výjde souměrný proud vírů. "To bylo skvělé,Piplup!Vlastně ty jsi skvělá.Ty jsi zasloužíš tolik za to žes to vydržela". Pyšně se usměju." Jsi vážně úžasná.Také máš právo na velký odpočinek.Takže,hotovo Piplup. Dobrá práce".Povzbudivě se na ni usměju a vytáhnu pokéball,do kterého ji povolám.Pak z tréninkové louky s úsměvem odejdu.

14 Lisa Lisa | 2. května 2017 v 7:44 | Reagovat

Mám Spam

15 Adminka Adminka | 2. května 2017 v 11:39 | Reagovat

Naučeno
+3 levly

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama